O potrebe dofinancovania systému aspoň 150 miliónmi eur hovorí aj ministerstvo zdravotníctva.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Neštátne nemocnice, zamestnávatelia, ambulantný sektor aj pacienti upozorňujú, že v zdravotníctve chýbajú tento rok desiatky miliónov eur. Spoločne preto žiadajú dofinancovanie rezortu cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov. O potrebe dofinancovania systému aspoň 150 miliónmi eur hovorí aj ministerstvo zdravotníctva.
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko poukazuje, že ak štát nebude platiť na zdravotníctvo viac, neštátne nemocnice môžu mať v lete problém s peniazmi na platy zamestnancov aj zdravotnú starostlivosť. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth pripomína, že štát v súčasnosti platí za svojich poistencov historicky najnižšie odvody. Ani očakávaný nárast zdrojov od ekonomicky aktívnych poistencov podľa neho dostatok pre zdravotníctvo nezabezpečí. Ambulantní lekári tiež upozorňujú, že bez dofinancovania sa zhorší zdravotná starostlivosť.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský považuje model financovania zdravotníctva za nesprávny. Vysvetlil, že kým štát platí za svojich poistencov, ako sú deti či dôchodcovia, ktorých je väčšina, 35,32 eura mesačne, odvod od ekonomicky aktívneho poistenca spolu s príspevkom zamestnávateľa je pri priemernej mzde 127,68 eura. "Celé bremeno je na ekonomicky aktívnom obyvateľstve, ale paradoxne je v zdravotníctve menej peňazí, aj keď ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí viac. Z toho sa dá vydedukovať, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, na akú sme zvyknutí," skonštatoval.
Aj podľa Petka potrebuje zdravotníctvo dofinancovanie aspoň vo výške 150 miliónov eur. ANS, ktorá reprezentuje viac ako 70 zdravotníckych zariadení, pripomína, že žiadnu reformu nemožno úspešne realizovať bez dostatočných finančných prostriedkov. V opačnom prípade má nemocniciam hroziť kolaps, prepúšťanie či delenie úväzkov. Vyzýva preto všetky koaličné strany, aby situáciu riešili. Podotýka, že nejde len o zodpovednosť rezortu zdravotníctva a financií. Nevylučuje ani podanie zákona o platoch zdravotníkov, ktorý zvýšil v nemocniciach náklady na mzdy bez finančného krytia, na Ústavný súd SR.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová má veľké obavy zo zhoršovania kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje, že už v súčasnosti sú problémom rôzne poplatky a doplatky, ktoré sa podľa nej v prípade nedofinancovania ešte zvýšia. "Iná cesta nebude, pre mnohých sa stane zdravotná starostlivosť absolútne nedostupnou," povedala s dôvetkom, že už v súčasnosti je problém s liečbou pre pacientov s rakovinou či čakacími lehotami. "Ak sa to bude zhoršovať, zdravotníctvo nebude propacientske, ale protipacientske," varovala.
Ministerstvo zdravotníctva podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej robí pre zabezpečenie financií pre zdravotníctvo maximum. Odhaduje, že na dofinancovanie treba aspoň 150 miliónov eur, pričom stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti. "To znamená že aj po dofinancovaní touto sumou nedokážeme úplne zastaviť zadlžovanie nemocníc," doplnila Eliášová.
Rezorty zdravotníctva a financií čakajú pred vyriešením dofinancovania na výsledok minuloročného hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá očakáva rekordnú stratu. Ministerstvo verí, že zlepšeniu situácie pomôžu aj jeho opatrenia, ktoré majú priniesť do štátnych nemocníc viac kontroly, efektívnosti a transparentnosti. "Zavádzanie transparentných a efektívnych opatrení je pre nás základnou podmienkou ďalšieho kvalitatívneho fungovania v rezorte tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníckych pracovníkov," doplnila Eliášová.
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko poukazuje, že ak štát nebude platiť na zdravotníctvo viac, neštátne nemocnice môžu mať v lete problém s peniazmi na platy zamestnancov aj zdravotnú starostlivosť. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth pripomína, že štát v súčasnosti platí za svojich poistencov historicky najnižšie odvody. Ani očakávaný nárast zdrojov od ekonomicky aktívnych poistencov podľa neho dostatok pre zdravotníctvo nezabezpečí. Ambulantní lekári tiež upozorňujú, že bez dofinancovania sa zhorší zdravotná starostlivosť.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský považuje model financovania zdravotníctva za nesprávny. Vysvetlil, že kým štát platí za svojich poistencov, ako sú deti či dôchodcovia, ktorých je väčšina, 35,32 eura mesačne, odvod od ekonomicky aktívneho poistenca spolu s príspevkom zamestnávateľa je pri priemernej mzde 127,68 eura. "Celé bremeno je na ekonomicky aktívnom obyvateľstve, ale paradoxne je v zdravotníctve menej peňazí, aj keď ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí viac. Z toho sa dá vydedukovať, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, na akú sme zvyknutí," skonštatoval.
Aj podľa Petka potrebuje zdravotníctvo dofinancovanie aspoň vo výške 150 miliónov eur. ANS, ktorá reprezentuje viac ako 70 zdravotníckych zariadení, pripomína, že žiadnu reformu nemožno úspešne realizovať bez dostatočných finančných prostriedkov. V opačnom prípade má nemocniciam hroziť kolaps, prepúšťanie či delenie úväzkov. Vyzýva preto všetky koaličné strany, aby situáciu riešili. Podotýka, že nejde len o zodpovednosť rezortu zdravotníctva a financií. Nevylučuje ani podanie zákona o platoch zdravotníkov, ktorý zvýšil v nemocniciach náklady na mzdy bez finančného krytia, na Ústavný súd SR.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová má veľké obavy zo zhoršovania kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje, že už v súčasnosti sú problémom rôzne poplatky a doplatky, ktoré sa podľa nej v prípade nedofinancovania ešte zvýšia. "Iná cesta nebude, pre mnohých sa stane zdravotná starostlivosť absolútne nedostupnou," povedala s dôvetkom, že už v súčasnosti je problém s liečbou pre pacientov s rakovinou či čakacími lehotami. "Ak sa to bude zhoršovať, zdravotníctvo nebude propacientske, ale protipacientske," varovala.
Ministerstvo zdravotníctva podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej robí pre zabezpečenie financií pre zdravotníctvo maximum. Odhaduje, že na dofinancovanie treba aspoň 150 miliónov eur, pričom stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti. "To znamená že aj po dofinancovaní touto sumou nedokážeme úplne zastaviť zadlžovanie nemocníc," doplnila Eliášová.
Rezorty zdravotníctva a financií čakajú pred vyriešením dofinancovania na výsledok minuloročného hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá očakáva rekordnú stratu. Ministerstvo verí, že zlepšeniu situácie pomôžu aj jeho opatrenia, ktoré majú priniesť do štátnych nemocníc viac kontroly, efektívnosti a transparentnosti. "Zavádzanie transparentných a efektívnych opatrení je pre nás základnou podmienkou ďalšieho kvalitatívneho fungovania v rezorte tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníckych pracovníkov," doplnila Eliášová.