Bratislava 2. augusta (TASR) – Materské mlieko v prvých mesiacoch života zabezpečuje nielen výživové potreby dieťaťa, ale plní aj ochrannú funkciu a pomáha pri správnom formovaní imunitného systému. Imunitu najlepšie naštartuje dojčenie. Tvrdia to odborníci z iniciatívy 1000 dní pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia.

"Po narodení je imunitný systém dieťaťa ešte nezrelý. Plnú zrelosť dosiahne až v období puberty. Vzhľadom k faktu, že väčšina imunitného systému sídli v črevách a spomínaná špecifická imunita je získaná, tak môžeme veľa urobiť stravou a režimovými opatreniami pre zdravie nášho imunitného systému. Práve prvých tisíc dní života, teda obdobie od počatia po druhé narodeniny dieťaťa, je kľúčovým obdobím, keď má strava najväčší vplyv na rozvoj imunity a predpokladov pre celoživotné zdravie," uviedol imunológ, alergiológ a pediater Miloš Jeseňák.

Špecifické zloženie materského mlieka je podľa Jeseňáka nielen sprostredkovateľom pasívnej imunity, ale má v sebe aj látky, ktoré pomáhajú vytvárať imunitný systém. Slovenská pediatrická spoločnosť (SPS) spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pritom považujú výlučne dojčenie do šiestich mesiacov veku dieťaťa za optimálnu výživu. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) potvrdilo, že Slovensko v otázke dojčenia medzi úspešnými krajinami. "V prvom mesiaci je plne dojčených 83 percent detí, v šiestom mesiaci je to 52 percent zo všetkých detí,“ uviedol hovorca NCZI Boris Chmel.

Dojčenie okrem imunomodulačných a výživových vlastností je podľa odborníkov aj mám pritom unikátnym spôsobom komunikácie a pomáha budovaniu vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

Iniciatíva 1000 dní podporovaná slovenskými odborníkmi v spolupráci s neziskovou organizáciou Tisíc dní do života nadväzuje na súčasnú globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie so zameraním na stravu, fyzickú aktivitu a zdravie.