Psychosociálny tím dáva zdravotníckym zariadeniam, okrem iného, preventívne odporúčania, napríklad o čase, ktorý zamestnanec môže stráviť nepretržite v červenej zóne.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - V čase pandémie ochorenia COVID-19 spôsobeného novým koronavírusom je podľa odborníkov dôležitá nielen starostlivosť o pacientov, ale aj psychosociálna podpora zdravotníckeho personálu, ktorý zabezpečuje plynulý chod nemocníc. Sieť zdravotníckych zariadení Agel SK spustila pre nich program pomoci, ktorý zdravotníkom pomáha vyrovnať sa so vzniknutou situáciou a s náporom stresu. Psychosociálnu pomoc poskytuje tím 14 ľudí, prevažne klinických psychológov.
Tím vznikol, pretože sa predpokladá, že záťaž zdravotníkov bude dlhá, intenzívna a výraznejšia, než na akú je bežný organizmus nastavený. "Vychádzame zo zahraničných výskumov, ktoré hovoria o tom, že každý tretí až piaty zdravotník vykazuje po extrémne dlhodobej záťaži symptómy posttraumatickej stresovej poruchy podobnej tej, ktorú zažívajú vojaci nasadení v prvej línii, alebo človek po traumatickom zážitku," hovorí Zuzana Cyprichová, ktorá tím psychológov koordinuje.
"Dôležité je v tejto chvíli vytvoriť preventívne opatrenia, čo sa psychiky týka a naučiť zdravotníkov zvládať vlastnú emocionalitu v záťažovej situácii, aby si udržali svoju funkčnosť pri starostlivosti o pacienta. Novým typom záťaže pre zdravotníkov je už len samotné používanie osobných ochranných pracovných pomôcok v červených zónach či odlúčenie od blízkych v prípade karantény z dôvodu kontaktu s pozitívnym pacientom," vysvetľuje Cyprichová.
Psychosociálny tím dáva zdravotníckym zariadeniam, okrem iného, preventívne odporúčania, napríklad o čase, ktorý zamestnanec môže stráviť nepretržite v červenej zóne, systéme prijímania tekutín, vytvorení relaxačných zón a podmienok v nich. "Tiež vďaka výcviku Ministerstva zdravotníctva SR máme pripravené stabilizačné techniky na prinavrátenie zdravotníka do aktivity v krátkom čase," priblížila Cyprichová. Cieľom psychológov je pomôcť zdravotníkom zvládať vlastné emócie. "Vydržíme len, keď každý budeme tam, kde je naše miesto a krok za krokom budeme robiť to, čo je aktuálne potrebné," povedala.
"Byť zdravotníkom nadobúda v tomto čase svoj pravý význam, teraz je potrebné vrátiť sa a spomenúť si, prečo sa rozhodli byť lekári lekármi a sestry sestrami. Naším poslaním je služba chorým," hovorí Cyprichová. Nervozita, stres a preťaženie personálu sa podľa nej najviac prejavujú vo vstupných filtroch, takzvaných triážach. Dodala, že by pomohla väčšia súčinnosť pacientov a ich uvedomenie si, že to, čo zdravotníci robia, je najmä pre ich bezpečnosť. "Členovia tímu si boli pozrieť aj tzv. covid oddelenia pripravené pre pacientov pozitívnych na nový koronavírus, kam prišli s rôznymi návrhmi na úpravu, ktoré lekári ocenili," tvrdí Cyprichová. Pre kolegov zo siete nemocníc aktuálne pripravujú videá a edukačné pomôcky.
Tím vznikol, pretože sa predpokladá, že záťaž zdravotníkov bude dlhá, intenzívna a výraznejšia, než na akú je bežný organizmus nastavený. "Vychádzame zo zahraničných výskumov, ktoré hovoria o tom, že každý tretí až piaty zdravotník vykazuje po extrémne dlhodobej záťaži symptómy posttraumatickej stresovej poruchy podobnej tej, ktorú zažívajú vojaci nasadení v prvej línii, alebo človek po traumatickom zážitku," hovorí Zuzana Cyprichová, ktorá tím psychológov koordinuje.
"Dôležité je v tejto chvíli vytvoriť preventívne opatrenia, čo sa psychiky týka a naučiť zdravotníkov zvládať vlastnú emocionalitu v záťažovej situácii, aby si udržali svoju funkčnosť pri starostlivosti o pacienta. Novým typom záťaže pre zdravotníkov je už len samotné používanie osobných ochranných pracovných pomôcok v červených zónach či odlúčenie od blízkych v prípade karantény z dôvodu kontaktu s pozitívnym pacientom," vysvetľuje Cyprichová.
Psychosociálny tím dáva zdravotníckym zariadeniam, okrem iného, preventívne odporúčania, napríklad o čase, ktorý zamestnanec môže stráviť nepretržite v červenej zóne, systéme prijímania tekutín, vytvorení relaxačných zón a podmienok v nich. "Tiež vďaka výcviku Ministerstva zdravotníctva SR máme pripravené stabilizačné techniky na prinavrátenie zdravotníka do aktivity v krátkom čase," priblížila Cyprichová. Cieľom psychológov je pomôcť zdravotníkom zvládať vlastné emócie. "Vydržíme len, keď každý budeme tam, kde je naše miesto a krok za krokom budeme robiť to, čo je aktuálne potrebné," povedala.
"Byť zdravotníkom nadobúda v tomto čase svoj pravý význam, teraz je potrebné vrátiť sa a spomenúť si, prečo sa rozhodli byť lekári lekármi a sestry sestrami. Naším poslaním je služba chorým," hovorí Cyprichová. Nervozita, stres a preťaženie personálu sa podľa nej najviac prejavujú vo vstupných filtroch, takzvaných triážach. Dodala, že by pomohla väčšia súčinnosť pacientov a ich uvedomenie si, že to, čo zdravotníci robia, je najmä pre ich bezpečnosť. "Členovia tímu si boli pozrieť aj tzv. covid oddelenia pripravené pre pacientov pozitívnych na nový koronavírus, kam prišli s rôznymi návrhmi na úpravu, ktoré lekári ocenili," tvrdí Cyprichová. Pre kolegov zo siete nemocníc aktuálne pripravujú videá a edukačné pomôcky.