Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Urobiť by sa to malo cez zvýšenú sadzbu za poistencov štátu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. júna (TASR) – Zdravotníctvo by sa v tomto roku mohlo dofinancovať sumou 50 miliónov eur, navrhuje štát. Urobiť by sa to malo cez zvýšenú sadzbu za poistencov štátu. Povedali to dnes na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) a šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).
"Číslo dofinancovania by malo byť konkrétnejšie po septembrovej daňovej prognóze, môže byť ešte väčšie alebo menšie," povedal Kažimír. Sadzba za poistencov štátu by mala stúpnuť na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu. V súčasnosti ide o 3,78 percenta, jej výška sa zmení zákonom v parlamente v októbri tohto roka, nová sadzba by mala by mala byť účinná za mesiace november a december. "Peniaze nevytvárajú predpoklady na platový automat, nie je možné ani rozširovanie siete zdravotnej starostlivosti," povedal Drucker.
Ministerstvo zdravotníctva najprv hovorilo o potrebe 150 miliónov eur. Drucker však nedávno informoval, že aj v tomto roku sú vyššie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, ako sa predpokladalo, a to o desiatky miliónov eur.
Viac peňazí pre sektor dlhodobo žiadali neštátne nemocnice, zdravotné poisťovne, zamestnávatelia, ambulantný sektor, pacientske organizácie. Dofinancovanie má napríklad pomôcť štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ktorá mala minulý rok vysokú stratu a plní preto ozdravný plán, podľa jej šéfa Miroslava Kočana by to zlepšilo jej likviditnú i hospodársku situáciu.
Štát chce oddlžiť nemocnice maximálnou sumou 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív. Chce s tým začať už tento rok na jeseň, plánuje viacero kôl. Potvrdili to dnes na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) a šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).
Okrem štátnych nemocníc sa to týka i neštátnych. "Som za princíp rovnosti," zdôraznil Drucker. Oddlžovanie nebude jednorazové, bude dobrovoľné, peniaze majú dostať tí, ktorí budú ochotní plniť ozdravné plány. "Nikoho do toho nebudem nútiť, ani tých na strane dlžníkov, ani veriteľov," zdôraznil Drucker. Štát chce oddlžovať dvoma formami - takzvanou dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou, bude hľadieť na dlhy vzniknuté do konca minulého roka. Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom za špeciálny zdravotnícky materiál a Sociálnej poisťovni.
V prvom kole oddlžovania sa majú uhradiť záväzky nemocníc po lehote splatnosti staršie ako dva roky. "Môže sa stať, že do konca roka stihneme aj ďalšie kolo záväzkov," pripustil Drucker. Vyrovnané hospodárenie nemocníc by sa podľa neho mohlo dosiahnuť do roku 2020.
V rámci oddlženia budú nemocnice pristupovať k zmluve, tá im zadefinuje povinnosti. Medzi podmienkami je napríklad plnenie ozdravného plánu (netýka sa prvého kola oddlžovania) či vytvorenie dozorných orgánov s presne určeným minimálnym štatútom (kontrola obstarávaní a nákupov, možnosť odvolania štatutára pri presne určených dôvodoch).
Pri porušení dohôd prídu sankcie. Plnenie ozdravných plánov na obdobie piatich rokov bude kontrolovať ministerstvo zdravotníctva. Napríklad štát nemocniciam, ktoré chceli špekulovať, už nedá možnosť čerpať ďalšie financie na oddlžovanie, môže iniciovať i zmenu štatutárneho orgánu, hrozí aj vysoká pokuta za porušenie zmluvy. Takisto možno rozhodnúť o zmrazení zvyšovania miezd nad úroveň zákonom stanoveného minima.
"Rozhodnutie o ďalšom oddlžovaní je neopakovateľná udalosť," zdôraznil Kažimír. Nepovedal jasne, či ide o posledné oddlžovanie v zdravotníctve, rovnako to jasne nekomunikoval ani Drucker. "Som tu ako svedok na svadbe, pre mňa smutnej svadbe, keďže musím platiť, bol by som rád, keby som už pri takejto príležitosti nikdy nebol," dodal Kažimír.
Dlh v zdravotníctve vlani narástol na 647,24 milióna eur. Najviac, 547,16 milióna eur, dlhujú štátne univerzitné a fakultné nemocnice. So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (24,89 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (74,91 milióna eur).
Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. Prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu (vtedy SDKÚ-DS) prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD), nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, dlh im však odpustili.
Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS). Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov viac ako 300 miliónov eur. Oddlžovanie malo byť pôvodne spojené s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, tá sa nakoniec zastavila.
"Číslo dofinancovania by malo byť konkrétnejšie po septembrovej daňovej prognóze, môže byť ešte väčšie alebo menšie," povedal Kažimír. Sadzba za poistencov štátu by mala stúpnuť na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu. V súčasnosti ide o 3,78 percenta, jej výška sa zmení zákonom v parlamente v októbri tohto roka, nová sadzba by mala by mala byť účinná za mesiace november a december. "Peniaze nevytvárajú predpoklady na platový automat, nie je možné ani rozširovanie siete zdravotnej starostlivosti," povedal Drucker.
Ministerstvo zdravotníctva najprv hovorilo o potrebe 150 miliónov eur. Drucker však nedávno informoval, že aj v tomto roku sú vyššie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, ako sa predpokladalo, a to o desiatky miliónov eur.
Viac peňazí pre sektor dlhodobo žiadali neštátne nemocnice, zdravotné poisťovne, zamestnávatelia, ambulantný sektor, pacientske organizácie. Dofinancovanie má napríklad pomôcť štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ktorá mala minulý rok vysokú stratu a plní preto ozdravný plán, podľa jej šéfa Miroslava Kočana by to zlepšilo jej likviditnú i hospodársku situáciu.
Na oddlžovanie nemocníc najviac 585 miliónov eur
Štát chce oddlžiť nemocnice maximálnou sumou 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív. Chce s tým začať už tento rok na jeseň, plánuje viacero kôl. Potvrdili to dnes na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) a šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).
Okrem štátnych nemocníc sa to týka i neštátnych. "Som za princíp rovnosti," zdôraznil Drucker. Oddlžovanie nebude jednorazové, bude dobrovoľné, peniaze majú dostať tí, ktorí budú ochotní plniť ozdravné plány. "Nikoho do toho nebudem nútiť, ani tých na strane dlžníkov, ani veriteľov," zdôraznil Drucker. Štát chce oddlžovať dvoma formami - takzvanou dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou, bude hľadieť na dlhy vzniknuté do konca minulého roka. Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom za špeciálny zdravotnícky materiál a Sociálnej poisťovni.
V prvom kole oddlžovania sa majú uhradiť záväzky nemocníc po lehote splatnosti staršie ako dva roky. "Môže sa stať, že do konca roka stihneme aj ďalšie kolo záväzkov," pripustil Drucker. Vyrovnané hospodárenie nemocníc by sa podľa neho mohlo dosiahnuť do roku 2020.
V rámci oddlženia budú nemocnice pristupovať k zmluve, tá im zadefinuje povinnosti. Medzi podmienkami je napríklad plnenie ozdravného plánu (netýka sa prvého kola oddlžovania) či vytvorenie dozorných orgánov s presne určeným minimálnym štatútom (kontrola obstarávaní a nákupov, možnosť odvolania štatutára pri presne určených dôvodoch).
Pri porušení dohôd prídu sankcie. Plnenie ozdravných plánov na obdobie piatich rokov bude kontrolovať ministerstvo zdravotníctva. Napríklad štát nemocniciam, ktoré chceli špekulovať, už nedá možnosť čerpať ďalšie financie na oddlžovanie, môže iniciovať i zmenu štatutárneho orgánu, hrozí aj vysoká pokuta za porušenie zmluvy. Takisto možno rozhodnúť o zmrazení zvyšovania miezd nad úroveň zákonom stanoveného minima.
"Rozhodnutie o ďalšom oddlžovaní je neopakovateľná udalosť," zdôraznil Kažimír. Nepovedal jasne, či ide o posledné oddlžovanie v zdravotníctve, rovnako to jasne nekomunikoval ani Drucker. "Som tu ako svedok na svadbe, pre mňa smutnej svadbe, keďže musím platiť, bol by som rád, keby som už pri takejto príležitosti nikdy nebol," dodal Kažimír.
Dlh v zdravotníctve vlani narástol na 647,24 milióna eur. Najviac, 547,16 milióna eur, dlhujú štátne univerzitné a fakultné nemocnice. So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (24,89 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (74,91 milióna eur).
Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. Prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu (vtedy SDKÚ-DS) prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD), nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, dlh im však odpustili.
Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS). Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov viac ako 300 miliónov eur. Oddlžovanie malo byť pôvodne spojené s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, tá sa nakoniec zastavila.
