Na nedofinancovaný systém Asociácia nemocníc Slovenska upozorňovala i minulý rok, vtedy hovoril napríklad o možnom rušení niektorých oddelení.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. apríla (TASR) - Malé a stredné nemocnice opäť upozorňujú, že v zdravotníctve bude v tomto roku chýbať 95 miliónov eur. Dôvodom sú rastúce náklady na mzdy. Zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) zo spomínanej sumy potrebujú 27 miliónov eur, priblížil dnes jej prezident Marián Petko.
"Na to, aby bol v segmente relatívny pokoj, bola zabezpečená zdravotná starostlivosť tak ako doposiaľ a mohli byť prijímané následné nevyhnutné opatrenia, je v prvom rade potrebné systém dofinancovať," povedal.
Na nedofinancovaný systém Petko upozorňoval i minulý rok, vtedy hovoril napríklad o možnom rušení niektorých oddelení. Viac ako 70 nemocníc, ktoré asociácia združuje, potrebuje podľa neho peniaze na tohtoročné zvýšenie miezd zdravotníkov či zvýšenie minimálnej mzdy.
ANS má so súkromnými zdravotnými poisťovňami podpísané zmluvy do konca apríla 2016, so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou do konca septembra. Petko varuje, že od mája tak môžu pre chýbajúce peniaze súkromné poisťovne znížiť platby aj o desať percent. Nemocnice by sa tak vrátili na úroveň financovania z decembra 2015.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) vníma napätú finančnú situáciu v nemocniciach. "V prvom kroku považuje za dôležité komplexne posúdiť efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov v celom rezorte, ako aj detailné oboznámenie sa so štruktúrou nákladov a tiež štruktúrou dlhu jednotlivých zdravotníckych zariadení. Ministerstvo následne pripraví optimálne riešenie," reagovala hovorkyňa rezortu Stanislava Pondelová.
Analytik INEKO Dušan Zachar požiadavku nemocníc na dofinancovanie podľa svojich slov čiastočne chápe. "Je nespochybniteľné, že pravé menším regionálnym nemocniciam príde z titulu nového zákona o minimálnych mzdových nárokov sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov k výraznému navýšeniu mzdových nákladov a je možné že im nebude navýšeným rozpočtom pre zdravotníctvo toto úplne kompenzované. Je možné, že práve tieto nemocnice budú týmto zákonom trpieť najviac," skonštatoval.
Petko tiež upozorňuje na dôležitosť dokončenia elektronizácie zdravotníctva či systému platby za diagnózu DRG. Ten nemá spomedzi krajín Európskej únie zavedený iba Slovensko, poukazuje. Spolu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR bude preto ANS ich zavedenie presadzovať aj do programového vyhlásenia vlády. Kritizuje však spôsob, ako by malo DRG fungovať. ANS sa nepáči, ako bola zadefinovaná základná sadzba.
"Na to, aby bol v segmente relatívny pokoj, bola zabezpečená zdravotná starostlivosť tak ako doposiaľ a mohli byť prijímané následné nevyhnutné opatrenia, je v prvom rade potrebné systém dofinancovať," povedal.
Na nedofinancovaný systém Petko upozorňoval i minulý rok, vtedy hovoril napríklad o možnom rušení niektorých oddelení. Viac ako 70 nemocníc, ktoré asociácia združuje, potrebuje podľa neho peniaze na tohtoročné zvýšenie miezd zdravotníkov či zvýšenie minimálnej mzdy.
ANS má so súkromnými zdravotnými poisťovňami podpísané zmluvy do konca apríla 2016, so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou do konca septembra. Petko varuje, že od mája tak môžu pre chýbajúce peniaze súkromné poisťovne znížiť platby aj o desať percent. Nemocnice by sa tak vrátili na úroveň financovania z decembra 2015.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) vníma napätú finančnú situáciu v nemocniciach. "V prvom kroku považuje za dôležité komplexne posúdiť efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov v celom rezorte, ako aj detailné oboznámenie sa so štruktúrou nákladov a tiež štruktúrou dlhu jednotlivých zdravotníckych zariadení. Ministerstvo následne pripraví optimálne riešenie," reagovala hovorkyňa rezortu Stanislava Pondelová.
Analytik INEKO Dušan Zachar požiadavku nemocníc na dofinancovanie podľa svojich slov čiastočne chápe. "Je nespochybniteľné, že pravé menším regionálnym nemocniciam príde z titulu nového zákona o minimálnych mzdových nárokov sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov k výraznému navýšeniu mzdových nákladov a je možné že im nebude navýšeným rozpočtom pre zdravotníctvo toto úplne kompenzované. Je možné, že práve tieto nemocnice budú týmto zákonom trpieť najviac," skonštatoval.
Petko tiež upozorňuje na dôležitosť dokončenia elektronizácie zdravotníctva či systému platby za diagnózu DRG. Ten nemá spomedzi krajín Európskej únie zavedený iba Slovensko, poukazuje. Spolu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR bude preto ANS ich zavedenie presadzovať aj do programového vyhlásenia vlády. Kritizuje však spôsob, ako by malo DRG fungovať. ANS sa nepáči, ako bola zadefinovaná základná sadzba.