Bratislava 28. novembra (TASR) - Na Slovensku je nedostatočná alebo takmer neexistujúca legislatíva pre akvakultúry, a teda aj pre chov kapra. Uviedlo to združenie Humánny pokrok vo svojej správe o trhu s rybami a podmienkach predaja živých kaprov Slovensko. Pripomína, že Slovensko má v rámci krajín V4 najmenší trh s kaprom. Na posledné priečky sa radí aj v rámci Európskej únie.

Združenie upozorňuje, že bitúnky ani vzdelávacie programy o vhodnom usmrcovaní rýb neexistujú. "Omračovanie rýb elektrickým prúdom, na rozdiel od iných druhov zvierat, neudáva nijaké povinné hodnoty sily prúdu a teda nezabezpečuje možnosti vhodného omráčenia či kontroly vhodného usmrcovania rýb," skonštatoval Humánny pokrok.

Poukazuje, že v sektore akvakultúr nie je dodnes podľa Strategického plánu rozvoja akvakultúry SR do roku 2030 vyriešený ani vhodný zber dát. Slovensko tak nemá presné údaje o stave odvetvia. Dáta aktuálne získava štatistický úrad pomocou výkazov od chovateľov.

Časť údajov o importe, exporte či samotných prevádzkach a stave akvakultúr získava Štátna veterinárna a potravinová správa. "Avšak dáta o hmotnostiach či počtoch predaných rýb na Slovensku údajne neexistujú vôbec. S oboma týmito problémami je úzko spätý aj fakt, že mnohé stavby či pozemky rybníkov sú majetkovo nevysporiadané," podotkli aktivisti.

Humánny pokrok zachytil dáta od roku 1996 do 2020 o hmotnosti vylovených kaprov určených na predaj. Z nich vyplýva, že Slovensko zaznamenalo 75-percentný nárast produkcie kapra obyčajného od roku 2009 do roku 2018. Napriek tomu je údajná spotreba rýb na Slovensku podľa agrorezortu nízka.

Vývoz živých rýb zo Slovenska smeruje najmä do ostatných krajín V4 a do Rumunska. Vývoz je podľa organizácie oproti dovozu významne nižší.