Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by návrh prešiel v tejto podobe, niektoré navrhované okresné súdy budú mať podľa združenia rozlohu ako aj počtom obyvateľov značne veľké obvody zložené z viacerých okresov.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že navrhované zmeny súdnej mapy znížia dostupnosť súdov pre obyvateľov. V tejto súvislosti adresovalo rezortu spravodlivosti zásadnú pripomienku. Združenie preferuje zriadenie pracovnej skupiny z členov miest a obcí s cieľom dosiahnutia konsenzu vo vzťahu k dostupnosti spravodlivosti, sociálnym aspektom a vytvoreniu územných obvodov súdov so zohľadnením územnosprávneho členenia SR. TASR o tom informoval hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
Zduženie nesúhlasí s tvrdením, že nové súdne obvody sú navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov. „Niet pochýb, že navrhovanými zmenami sa zníži dostupnosť súdov pre obyvateľov, predovšetkým pre sociálne slabšie vrstvy, ktoré sú najčastejšie účastníkmi súdnych konaní,“ argumentuje hovorca. Podotkol, že dôvodová správa reformy neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo navrhované nové súdne obvody nekopírujú aktuálne územnosprávne členenie SR.
Ak by návrh prešiel v tejto podobe, niektoré navrhované okresné súdy budú mať podľa združenia rozlohu ako aj počtom obyvateľov značne veľké obvody zložené z viacerých okresov. Ako príklad uvádza Senicu, Žilinu a Nové Mesto nad Váhom. Materiál podľa Kaliňáka neposkytuje odpoveď, prečo sú navrhované iné územné obvody krajských a správnych súdov. „Argumentácia o dostupnosti pre obvody správnych súdov si protirečí s argumentáciou o dostupnosti krajských súdov,“ dodal.
ZMOS sa ohradzuje aj voči tvrdeniu, že občania prichádzajú so súdom do styku priemerne len jeden či dvakrát za život. „Občania prichádzajú do kontaktu so súdmi nielen ako samotní účastníci konania, ale aj ako svedkovia, a to pri vybavovaní takmer každej agendy, napríklad v civilnom konaní je aj povinnosťou účastníka takéhoto svedka pre súdne konanie aj osobne zabezpečiť na jeho vypočutie,“ zdôraznil.
Ďalej vyhlásil, že v návrhu reformy absentuje zohľadnenie sociálneho aspektu, ako aj ďalších vplyvov na menej rozvinuté regióny a okresy. „Je preto na mieste istá obava, že zrušením niektorých okresných súdov alebo ich transformáciou na detašované pracoviská so sídlom v inom meste sa spustí lavína ďalších zmien a že reforma súdnej mapy odštartuje sériu reforiem napríklad v prokuratúre, polícii,“ poznamenal. Môže to podľa jeho slov spôsobiť a prehĺbiť úpadok v menej rozvinutých okresoch.
Rezort spravodlivosti avizoval, že hlavnými cieľmi navrhovanej reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Spolu so špecializáciou sudcov by sa mala transformovať súčasná sieť 54 okresných súdov na 30 obvodov prvostupňových súdov. V rámci Bratislavy a Košíc majú na prvom stupni pôsobiť mestské súdy združujúce jednotlivé mestské obvody. Doterajší počet ôsmich krajských odvolacích súdov by mal byť nahradený tromi obvodmi odvolacích súdov v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove.
Zduženie nesúhlasí s tvrdením, že nové súdne obvody sú navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov. „Niet pochýb, že navrhovanými zmenami sa zníži dostupnosť súdov pre obyvateľov, predovšetkým pre sociálne slabšie vrstvy, ktoré sú najčastejšie účastníkmi súdnych konaní,“ argumentuje hovorca. Podotkol, že dôvodová správa reformy neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo navrhované nové súdne obvody nekopírujú aktuálne územnosprávne členenie SR.
Ak by návrh prešiel v tejto podobe, niektoré navrhované okresné súdy budú mať podľa združenia rozlohu ako aj počtom obyvateľov značne veľké obvody zložené z viacerých okresov. Ako príklad uvádza Senicu, Žilinu a Nové Mesto nad Váhom. Materiál podľa Kaliňáka neposkytuje odpoveď, prečo sú navrhované iné územné obvody krajských a správnych súdov. „Argumentácia o dostupnosti pre obvody správnych súdov si protirečí s argumentáciou o dostupnosti krajských súdov,“ dodal.
ZMOS sa ohradzuje aj voči tvrdeniu, že občania prichádzajú so súdom do styku priemerne len jeden či dvakrát za život. „Občania prichádzajú do kontaktu so súdmi nielen ako samotní účastníci konania, ale aj ako svedkovia, a to pri vybavovaní takmer každej agendy, napríklad v civilnom konaní je aj povinnosťou účastníka takéhoto svedka pre súdne konanie aj osobne zabezpečiť na jeho vypočutie,“ zdôraznil.
Ďalej vyhlásil, že v návrhu reformy absentuje zohľadnenie sociálneho aspektu, ako aj ďalších vplyvov na menej rozvinuté regióny a okresy. „Je preto na mieste istá obava, že zrušením niektorých okresných súdov alebo ich transformáciou na detašované pracoviská so sídlom v inom meste sa spustí lavína ďalších zmien a že reforma súdnej mapy odštartuje sériu reforiem napríklad v prokuratúre, polícii,“ poznamenal. Môže to podľa jeho slov spôsobiť a prehĺbiť úpadok v menej rozvinutých okresoch.
Rezort spravodlivosti avizoval, že hlavnými cieľmi navrhovanej reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Spolu so špecializáciou sudcov by sa mala transformovať súčasná sieť 54 okresných súdov na 30 obvodov prvostupňových súdov. V rámci Bratislavy a Košíc majú na prvom stupni pôsobiť mestské súdy združujúce jednotlivé mestské obvody. Doterajší počet ôsmich krajských odvolacích súdov by mal byť nahradený tromi obvodmi odvolacích súdov v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove.
