Bratislava 13. mája (TASR) - Chce zastaviť nezmyselnú politickú konfrontáciu, negativizmus v spoločnosti a najmä bojovať proti chudobe. Zástanca teórie humanistickej ekonomiky navrhuje aj finančnú amnestiu – stiahnutie kapitálu zo zahraničných účtov, pričom by sa nezisťoval ich pôvod.

Rozhovor s predsedom a volebným lídrom Demokratickej občianskej strany Antonom Železníkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu.

Dosť bolo nezmyselnej politickej konfrontácie, dosť bolo strachu mladých ľudí o budúcnosť a perspektívu na Slovensku, dosť bolo negativizmu v spoločnosti. To sú heslá Demokratickej občianskej strany (DOST), ktorej ste volebným lídrom. Ste stranou optimistov?

Sme stranou optimistov, aj keď tá formulka DOSŤ sa pre niekoho môže zdať rázna. Bez toho si ale neviem predstaviť náš program, lebo to slovo symbolizuje to, čo sa na Slovensku neurobilo za posledných 25 rokov. Veľa vecí sa urobilo dobre, ale skôr viac pre obraz Slovenska vo svete a menej pre ľudí. Treba sa konečne prebudiť, upratať si stôl a začať robiť viac pre lepšiu životnú úroveň občanov Slovenska.

Existujete viac ako desať rokov, ale verejnosť o vás nevie. Ako si to vysvetľujete?

Strana pôvodne niesla názov Zjednotená Slovenská národná strana. Tam bol zakladateľom ešte pán Prokeš. Ja som sa asi dva a pol roka dozadu začal zaujímať spolu s kolegami o program národnej platformy. Na jednej strane som aj ja hrdý Slovák, ale myslím si, že už nie je dôvod na to, aby sme to ako s bubnom na zajace tlačili do sveta, že my sme Slováci, kto je viac. Rozhodli sme sa, že stranu transformujeme, že tu stačí jedna SNS, no chýba tu národná konzervatívna občianska strana, otvorená pre všetkých rozumne uvažujúcich ľudí. Budujeme si pomaly štruktúry, sme zástancami štandardných politických strán.

Eurovoľby teda beriete aj ako príležitosť zviditeľniť sa...

Samozrejme, kto by nechcel vyhrať, máme ambície a nebojíme sa prevziať na seba zodpovednosť, ale na druhej strane sme realisti. Ak sa aj do europarlamentu nedostaneme, chceme aspoň urobiť slušný výsledok. Možno sa to dá nazvať zviditeľnením našej značky.

Tvrdíte, že vaším cieľom je prosperujúci, ekonomicky sebestačný štát, v kontexte prebiehajúcich centralizačných procesov v EÚ, so zreteľom na zvýšenie životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Ako na to?

Slovensko je tak malá a rýchlo sa meniaca ekonomika a keď uvedieme niektoré procesy do chodu, ktoré fungujú napr. v Nemecku či Francúzsku, tak môžeme dokonca obmedziť čerpanie eurofondov. Potrebujeme do ekonomiky naliať viac peňazí. Hovorím o zriadení konsolidačného fondu, ktorého úlohou by bolo konsolidovať a naštartovať mikroekonomiku ako takú, spolu s vytvorením slovenskej banky v stopercentnom vlastníctve štátu. Zdroje by fond získaval cez emitované dlhopisy, ďalej z termínovaných vkladov obyvateľov, za konkurenčných podmienok ostatných komerčných bánk na trhu. Poskytoval by hlavne rizikový kapitál, predovšetkým ľuďom s inovatívnymi projektmi. Chceme tak zamedziť veľkému odlivu mladých a vzdelaných ľudí do sveta.

Na domácej pôde ste sa však zatiaľ so svojím programom nepresadili. Prečo by vás ľudia mali voliť v eurovoľbách?

Naše prvé voľby, ktoré sú za nami, sú voľby do VÚC 2013. Teda sme sa ešte nemali kedy s týmto programom presadiť. Ľudia by nás mali voliť práve preto, že máme v rukách konkrétne riešenia, ktoré fungujú v iných krajinách.

Čomu sa chcete v prípade volebného úspechu v EP venovať?

Naša hlavná téma je boj proti chudobe. Ak dostaneme dôveru, budeme robiť maximum pre to, aby sme presadili naše riešenia apelom na náš národný parlament a vládu a samozrejme v kontexte rokovaní s Európskou komisiou a naším eurokomisárom. Bolo by dobré, keby sme mali eurokomisára pre vnútorný trh a podnikanie, lebo toto je základ úspechu.

Je vám v EP blízka nejaká frakcia, alebo by ste pôsobili ako nezávislý?

Určite by sme chceli vstúpiť do Európskej ľudovej strany, zatiaľ sme ale o členstvo nepožiadali. Určite tak urobíme, aj keď vo voľbách neuspejeme.

Sú konzervatívni

V EP dlhodobo prebieha diskusia o etických otázkach, o význame kresťanstva v európskej politike a právach menšín vrátane homosexuálnej. Aké je vaše stanovisko?

Naša strana je známa konzervatívnym postojom. Profilujeme sa ako stredopravá strana a odmietame tieto zbytočné témy. Aj skupiny, ktorých sa to týka, to samy považujú za dehonestovanie ich statusu. Veľa homosexuálov nemá potrebu o sebe hovoriť. Je to ich životný status, je to každého vec rovnako ako náboženské presvedčenie a nie je dobré, ak sa z toho robí politická téma. Dokonca si myslím, že je to zámer na odpútanie pozornosti od iných tém.

Keď sa ako europoslanec dostanete do debaty o stále aktuálnej kríze a potrebných opatreniach, čo poviete?

Každý sa teraz tvári, že kríza je za nami, čo súvisí aj s eurovoľbami. Kolegovia, ktorí sú už dlhé roky v europarlamente, si musia spytovať svedomie, čo všetko sa urobilo a či sa to robilo správne. Narazilo sa na pomer racionality a sociálnej udržateľnosti. Ja zastávam teóriu humanistickej ekonomiky, nie je totiž všetko o deficitných číslach. Skúsme nájsť rezervy v domácich ekonomikách. Slováci majú v komerčných bankách zhruba 25 až 27 miliárd eur. Keby sa aspoň polovica z týchto peňazí investovala na úložky do spomínaného konsolidačného fondu, peniaze by sa zhodnocovali na slovenskom trhu a ostávali by tu. Ja navrhujem aj finančnú amnestiu – stiahnutie kapitálu zo zahraničných účtov, pričom by sa nezisťoval ich pôvod.

Pod vplyvom krízy sa na Slovensku diali vážne veci. V roku 2011 padla vláda na téme eurovalu. Ktorý postoj vám bol bližší, SaS, ktorá bola proti, alebo postoj väčšiny parlamentu?

Jednoznačne väčšiny parlamentu. Nepodržať vlastnú vládu je politicky zlý postoj. Každému muselo byť jasné, že keď vláda padne, euroval prejde za účasti strany Roberta Fica. Nič si teda nepomohli a do dnešného dňa je veľký otáznik, čo všetko za tým bolo.

Bolo podľa vás naše desaťročné členstvo v EÚ úspechom?

Určite áno. Išli sme do toho s očakávaniami, Dzurinda spolu s Mečiarom presviedčali ľudí, aby išli k referendu. Očakávania sa však zmenili na sklamanie. Preto chceme potlačiť politickú konfrontáciu, ľudia už majú dosť teatrálnych výstupov. Som za odbornú konfrontáciu, no v medziach slušnosti.

Aké sú podľa vás príčiny aktuálnej krízy na Ukrajine?

Hlavným štartovacím motorom bola zlá ekonomická situácia občanov, ktorá spustila tieto procesy. Je to nebezpečné aj pre nás, preto musíme zachytiť včas sociálne disproporcie, lebo to dáva extrémistickým silám šance na úspech. Na Ukrajine je zopár veľmi bohatých ľudí, milióny chudobných a stredná vrstva takmer žiadna. My musíme byť v tomto konflikte na strane EÚ a mali by sme pôsobiť ako mediátor.

Podporujete v budúcnosti ďalšie rozširovanie EÚ?

Áno. Momentálne sa rokuje so Srbskom, dlhodobo s Tureckom, ktoré je najmä z náboženského hľadiska citlivou témou.