Bratislava 30. januára (TASR) - Hromadné výpovede sestier podľa prvého podpredsedu mimoparlamentnej SNS Štefana Zelníka poukazujú na katastrofálny stav, v akom sa nachádza slovenské zdravotníctvo. "Vôbec nie je jednoduché rozhodnutie dať výpoveď dobrovoľne, na to musí byť veľký dôvod. Som presvedčený, že platy nie sú hlavným dôvodom pre výpovede. Je to beznádej, s akou sú každodenne konfrontované vo svojej práci, chýba špeciálny zdravotný materiál, lieky, ďalší nižší zdravotnícky personál," skonštatoval. Súhlasí, že situácia sa nedá zmeniť zo dňa na deň, štyri roky však považuje za dosť dlhý čas.

Tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva neurobilo pre zmenu nič zásadné. Poukazuje, že Smer-SD mal obrovskú výhodu, keďže mal väčšinu v parlamente. "Na čelo rezortu si mohol vybrať odborníka, ktorý mal ovládať teoreticky aj prakticky problematiku zdravotníctva. Smer mal šancu zásadným spôsobom upraviť alebo zmeniť legislatívu tak, aby sa zdravotníctvo prestalo zadlžovať, aby sa zabránilo neúčelnému nakladaniu finančných prostriedkov najmä v štátnych zariadeniach, aby sa odstránili problémy trhu s liekmi, aby sa uviedli do praxe elektronické informačné systémy a najmä, aby pacient dostal zdravotnú starostlivosť na úrovni súčasných poznatkov medicíny tak, ako si to zadefinoval vo svojom programovom vyhlásení," zhrnul Zelník.

Poznamenal, že zdravotníci aj pacienti očakávali, že vláda urobí v zdravotníctve systémové zmeny, ktoré zásadným spôsobom zlepšia jeho fungovanie a vyrieši otázku chýbajúcich zdravotníkov. "O povolanie zdravotná sestra už dávno prestáva byť záujem. V počte zdravotných sestier na 1000 obyvateľov patrí podľa OECD 2015 Slovensku takmer najnižšia priečka, v prepočte chýba na Slovensku cca 15.000 sestier. Chýbajú lekári špecialisti. Ministerstvo nevytvorilo podmienky na generačnú obmenu. Zlyhala komunikácia medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupkyňami zdravotných sestier. Vláda si zvolila iné priority - financie sa našli v štátnom rozpočte na úhradu vlakov, autobusov, vratky na plyn," doplnil.

Podľa jeho slov sa nezlepšila ani úroveň zdravotnej starostlivosti. "Naopak, z môjho pohľadu sa výrazne zhoršila dostupnosť aj kvalita. Dlh zo 150 miliónov sa zvýšil na 500 miliónov, teda o 350 miliónov eur. Chýbajú lekári, zdravotné sestry, nižší zdravotnícky personál, chýbajú vakcíny a základné lieky," zhodnotil. Za pozitívum považuje nedávnu snahu rezortu o optimalizáciu verejného obstarávania zdravotníckych prístrojov. Naopak, negatívne vníma PPP projekt novej nemocnice v Bratislave. "Je absolútne zlým riešením a vláda by ho mala jednoznačne odmietnuť. Bratislava aj Slovensko potrebuje postaviť a zariadiť univerzitnú nemocnicu ako štátne liečebno-diagnostické, ale zároveň aj výučbové pre a postgraduálne zariadenie. Povinnosťou štátu je, aby takéto zariadenie postavil a tiež ho spravoval," uzavrel.