Bratislava 4. septembra (TASR) - Uvedenie tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky bude veľkým prínosom pre ochranu klímy. Myslí si to poslankyňa parlamentu za SaS Anna Zemanová. V súvislosti s bojom proti klimatickej kríze pripomenula, že samosprávy by mali využívať vodozádržné a ochladzovacie opatrenia.

"Pre niekoho síce jadrová energia nie je obľúbená, ale každopádne je nízkouhlíková, a preto uvedenie tretieho bloku jadrovej elektrárne do prevádzky je veľkým prínosom pre ochranu klímy," uviedla pre TASR Zemanová.

Pripomenula tiež schválenie zákona, ktorý umožnil predĺženie prevádzky existujúcich obnoviteľných zdrojov energie z 15 na 20 rokov a zároveň s tým súvisiace zníženie ich finančnej podpory. K znižovaniu emisií podľa nej pomohlo aj schválenie energetického balíčka, ktorý umožňuje čerpanie prostriedkov z európskych podporných programov na modernú energetiku, obnoviteľné zdroje a zvyšovanie flexibility energetických sietí. "Bol zrušený sedem rokov trvajúci stop stav na pripájanie nových zdrojov, ktorý prakticky zastavil akúkoľvek výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie," dodala.

Zemanová zároveň poznamenala, že množstvo miest a obcí na Slovensku ešte stále dostatočne nevyužíva vodozádržné a ochladzovacie opatrenia. Zlepšeniu situácie spôsobenej extrémnym suchom možno podľa nej dopomôcť aj používaním polopriepustných povrchov na verejných priestoroch, budovaním zelených striech, zadržiavaním dažďovej vody a jej následným využívaním na polievanie. "Treba tiež zamedziť prehrievaniu verejných priestorov - či už prostredníctvom pergol nad pešou zónou, racionálnejšou kosbou či tienením prostredníctvom stromov," povedala Zemanová.

Poslankyňa si myslí, že samosprávy by nemali čakať na pokyny od štátu, ale sériu adaptačných opatrení realizovať na miestnej úrovni. "Je však pravdou, že veľmi zaostáva pružnosť povoľovacích mechanizmov pri ich realizácii, ako napríklad pri veľmi dôležitých vodozádržných opatreniach. Povoľujúce orgány sú nejednotné a často svojou nečinnosťou a neskúsenosťou blokujú ich realizáciu," poznamenala.

Pripomenula tiež potrebu adaptácie na zmenu klímy. "S tým súvisia nevyhnutné zmeny v územnom a krajinnom plánovaní, zmena stavebných materiálov, revitalizácia vodných tokov a nádrží," povedala.

Kľúčovým pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality je podľa nej nielen znižovanie množstva emisií, ale aj schopnosť krajiny tieto emisie, najmä uhlík, zadržiavať. Pripomenula, že rezort hospodárstva počas posledných dvoch rokov priniesol balík opatrení, ktoré umožnia masívnejšiu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a pripravuje všetko pre to, aby sa v roku 2023 definitívne skončila výroba elektriny z uhlia.

"Osobne sa venujem cieľu, aby sa v učebných osnovách zvýšil podiel envirovzdelávania, čo sa aj podarilo," dodala. SaS podľa jej slov neparticipuje na príprave klimatického zákona, ktorý má byť z dielne envirorezortu. Štátny tajomník ministerstva investícií Dušan Velič zo strany Za ľudí pre TASR uviedol, že rezort bude na príprave klimatického zákona aktívne spolupracovať. Dodal, že v oblasti klimatickej zmeny je potrebná spolupráca všetkých relevantných ministerstiev.

Velič si myslí, že prvým systémom opatrení na boj proti klimatickej kríze má byť minimalizácia produkcie CO2. "V energetike a aj doprave treba postupne prechádzať na obnoviteľné zdroje energie," povedal. Druhým systémom opatrení je minimalizácia sucha, a to cez opatrenia pre lesnú pôdu a poľnohospodársku pôdu a pre lúky a pre oblasti miest a obcí.

Zároveň pripomenul, že operačný program Slovensko na roky 2021-2027 má na zelené témy približne štyri miliardy eur. "Na samotné adaptačné opatrenia je pripravených viac ako 50 mil. eur," uzavrel.