Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úplne prirodzené sú pocity strachu, úzkosti, hnevu, paniky, bezmocnosti a obava z toho, že sa to zopakuje, uviedol riaditeľ občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológ Marek Madro.
Autor TASR
Prešov 11. októbra (TASR) - Zemetrasenie môže ovplyvniť aj ľudí, ktorí neboli fyzicky zranení a ani ním neboli inak zasiahnutí. Prírodné katastrofy majú totiž fyzické aj psychické dosahy na jednotlivcov, ale aj ľudí v celej krajine. Pre TASR to povedal riaditeľ občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológ Marek Madro.
"Je to mimoriadne náročná a stresová situácia, ktorá prichádza bez varovania a možnosti sa na to pripraviť. Čím sme tejto situácii bližšie, tým je pravdepodobnejší väčší dosah na duševné zdravie," povedal Madro. Prežitie takejto situácie môže podľa neho viesť k akútnej traume a zvýšenému riziku chronických stavov, ako je úzkosť a depresia.
Ako podotkol, každý človek reaguje na stresujúce situácie rôznymi spôsobmi. Tie najčastejšie sú napríklad útek (fyzický, ale aj verbálny v podobe popierania a odmietania situácie), útok (verbálny aj fyzický), zamrznutie, akcia (napríklad zapojenie sa do pomoci) alebo kolaps organizmu.
"Úplne prirodzené sú pocity strachu, úzkosti, hnevu, paniky, bezmocnosti a obava z toho, že sa to zopakuje. Samozrejme, môže to ovplyvniť aj spánok, stravovacie návyky, objaviť sa môžu aj bolesti hlavy či nevoľnosť. Niektorí ľudia majú reakciu na takúto situáciu okamžitú a u iných sa objaví s odstupom času," vysvetlil Madro. Odlišnosť sa môže podľa neho prejaviť napríklad aj v tom, že niektorí ľudia o danej situácii potrebujú hovoriť a niektorí mlčia.
Veľmi dôležitá je, ako tvrdí, psychologická pomoc pre zasiahnutých ľudí a delenie sa o svoje pocity s ľuďmi, ktorým dôverujú, alebo anonymne. "Emócie môžu byť ako na hojdačke, preto je dôležité nebyť na seba tvrdý, ale skôr trpezlivý. Je dôležité hovoriť o tom, čo človek práve cíti a prežíva," povedal.
Psychológ odporúča ľuďom, aby sa postarali o svoje fyzické zdravie a dopriali si dostatok odpočinku, pohybu, stravy a pitného režimu. Rovnako radí obmedziť pretlak informácií. Tiež je podľa neho potrebné prijímať informácie z overených zdrojov a nešíriť hoaxy a poplašné správy.
S deťmi sa podľa Madra treba rozprávať primerane, ale úprimne. "Ak sa na túto tému nateraz rozprávať nechcú, je potrebné im dopriať čas. Treba im povedať, že ste pripravení kedykoľvek tému otvoriť a poskytnúť im blízkosť a bezpečie," vysvetlil Madro.
Anonymne, nonstop a bezplatne sa môžu ľudia poradiť prostredníctvom webstránky IPčko.sk, prípadne na bezplatnej krízovej linke pomoci 0800 500 333.
"Je to mimoriadne náročná a stresová situácia, ktorá prichádza bez varovania a možnosti sa na to pripraviť. Čím sme tejto situácii bližšie, tým je pravdepodobnejší väčší dosah na duševné zdravie," povedal Madro. Prežitie takejto situácie môže podľa neho viesť k akútnej traume a zvýšenému riziku chronických stavov, ako je úzkosť a depresia.
Ako podotkol, každý človek reaguje na stresujúce situácie rôznymi spôsobmi. Tie najčastejšie sú napríklad útek (fyzický, ale aj verbálny v podobe popierania a odmietania situácie), útok (verbálny aj fyzický), zamrznutie, akcia (napríklad zapojenie sa do pomoci) alebo kolaps organizmu.
"Úplne prirodzené sú pocity strachu, úzkosti, hnevu, paniky, bezmocnosti a obava z toho, že sa to zopakuje. Samozrejme, môže to ovplyvniť aj spánok, stravovacie návyky, objaviť sa môžu aj bolesti hlavy či nevoľnosť. Niektorí ľudia majú reakciu na takúto situáciu okamžitú a u iných sa objaví s odstupom času," vysvetlil Madro. Odlišnosť sa môže podľa neho prejaviť napríklad aj v tom, že niektorí ľudia o danej situácii potrebujú hovoriť a niektorí mlčia.
Veľmi dôležitá je, ako tvrdí, psychologická pomoc pre zasiahnutých ľudí a delenie sa o svoje pocity s ľuďmi, ktorým dôverujú, alebo anonymne. "Emócie môžu byť ako na hojdačke, preto je dôležité nebyť na seba tvrdý, ale skôr trpezlivý. Je dôležité hovoriť o tom, čo človek práve cíti a prežíva," povedal.
Psychológ odporúča ľuďom, aby sa postarali o svoje fyzické zdravie a dopriali si dostatok odpočinku, pohybu, stravy a pitného režimu. Rovnako radí obmedziť pretlak informácií. Tiež je podľa neho potrebné prijímať informácie z overených zdrojov a nešíriť hoaxy a poplašné správy.
S deťmi sa podľa Madra treba rozprávať primerane, ale úprimne. "Ak sa na túto tému nateraz rozprávať nechcú, je potrebné im dopriať čas. Treba im povedať, že ste pripravení kedykoľvek tému otvoriť a poskytnúť im blízkosť a bezpečie," vysvetlil Madro.
Anonymne, nonstop a bezplatne sa môžu ľudia poradiť prostredníctvom webstránky IPčko.sk, prípadne na bezplatnej krízovej linke pomoci 0800 500 333.
