Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi najznámejšie slovenské poštárky patrili Izabela Textorisová a Mária Hollósyová. Obe sa pritom preslávili aj v inej oblasti svojho pôsobenia.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) – Slovenská pošta patrí k podnikom, v ktorých sa mohli od 60. rokov 19. storočia plnohodnotne uplatniť aj ženy. Vplyvom mnohých spoločenských, politických a technologických činiteľov sa tak stali podstatnou súčasťou poštových služieb už pred viac ako 150 rokmi. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Rovenská.
"Ženy vždy tvorili podstatnú súčasť poštárskeho sveta. Dovolím si tvrdiť, že bez ich obetavého nasadenia a prirodzeného prístupu by Slovenská pošta nebola tam, kde sa dnes nachádza. Za ich svedomitú prácu si zaslúžia moju úctu a vďaku," poznamenal generálny riaditeľ Slovenskej pošty Peter Helexa.
V časoch habsburskej monarchie sa ženy po splnení predpísaných kritérií mohli uchádzať napríklad o pozície poštových podúradníčok, úradníčok, telegrafistiek či telefonistiek. V ďalšej fáze išlo o pozície cezpoľných doručovateliek či triedičiek, mestských doručovateliek aj vyberačiek poštových schránok.
"Na prahu prvej svetovej vojny bolo v Predlitavskej poštovej správe zamestnaných približne 19.000 žien z celkového počtu 75.000 zamestnancov, čo bolo na tú dobu veľmi významné zastúpenie. Vojnový konflikt tento trend ešte posilnil, keďže ženy vo veľkom nahradili mužov odvedených na front," priblížila Rovenská.
Najväčšiu zmenu však podľa nej prinieslo nastolenie režimu v roku 1948, počas ktorého došlo k výrazným personálnym zmenám na pošte. Štruktúru pošty od základov celkom prebudoval a plošne feminizoval. Na prelome 50. a 60. rokov sa teda pomer oboch pohlaví definitívne obrátil v prospech žien.
Medzi najznámejšie slovenské poštárky patrili Izabela Textorisová a Mária Hollósyová. Obe sa pritom preslávili aj v inej oblasti svojho pôsobenia. "Izabela Textorisová, ktorá sa narodila ešte v roku 1866, sa stala prvou slovenskou botaničkou. Po celý život pritom pracovala na poštovom úrade v Blatnici a botanike sa venovala vo svojom voľnom čase popri starostlivosti o rodičov a tri sestry," opísala hovorkyňa pošty s tým, že z jej herbára dodnes čerpajú mnohí odborníci.
Mária Hollósyová sa narodila v roku 1858 a pracovala na pošte v dnešných Križovanoch nad Dudváhom. "Popritom však vyrábala výšivky, ktoré sa vďaka jej talentu napokon dostali až na dvor cisárovnej Sisi. Okrem toho pútali pozornosť aj na šľachtických dvoroch v Rakúsko-Uhorsku, Španielsku, Francúzsku či Belgicku," doplnila Rovenská. Hollósyová sa podľa jej slov stala profesionálnou návrhárkou výšivkárskej dielne v Cíferi a jej vyšívané produkty boli známe nielen v celej Európe, ale aj v Amerike.
V súčasnosti Slovenská pošta zamestnáva 83 % žien. Dominujú vo vedúcich pozíciách, kde tvoria z celkového počtu zamestnancov až 92 %. "Najvyšší počet žien je však zastúpených na pozícii poštovej doručovateľky, kde ich je až 4265. Dokopy 1553 žien pritom pracuje na Slovenskej pošte už viac ako 30 rokov," podotkla hovorkyňa. Najvyššia funkcia, ktorú ženy v poštových službách v histórii Slovenskej pošty zastávali, bola pozícia generálnej riaditeľky Slovenskej pošty.
"Ženy vždy tvorili podstatnú súčasť poštárskeho sveta. Dovolím si tvrdiť, že bez ich obetavého nasadenia a prirodzeného prístupu by Slovenská pošta nebola tam, kde sa dnes nachádza. Za ich svedomitú prácu si zaslúžia moju úctu a vďaku," poznamenal generálny riaditeľ Slovenskej pošty Peter Helexa.
V časoch habsburskej monarchie sa ženy po splnení predpísaných kritérií mohli uchádzať napríklad o pozície poštových podúradníčok, úradníčok, telegrafistiek či telefonistiek. V ďalšej fáze išlo o pozície cezpoľných doručovateliek či triedičiek, mestských doručovateliek aj vyberačiek poštových schránok.
"Na prahu prvej svetovej vojny bolo v Predlitavskej poštovej správe zamestnaných približne 19.000 žien z celkového počtu 75.000 zamestnancov, čo bolo na tú dobu veľmi významné zastúpenie. Vojnový konflikt tento trend ešte posilnil, keďže ženy vo veľkom nahradili mužov odvedených na front," priblížila Rovenská.
Najväčšiu zmenu však podľa nej prinieslo nastolenie režimu v roku 1948, počas ktorého došlo k výrazným personálnym zmenám na pošte. Štruktúru pošty od základov celkom prebudoval a plošne feminizoval. Na prelome 50. a 60. rokov sa teda pomer oboch pohlaví definitívne obrátil v prospech žien.
Medzi najznámejšie slovenské poštárky patrili Izabela Textorisová a Mária Hollósyová. Obe sa pritom preslávili aj v inej oblasti svojho pôsobenia. "Izabela Textorisová, ktorá sa narodila ešte v roku 1866, sa stala prvou slovenskou botaničkou. Po celý život pritom pracovala na poštovom úrade v Blatnici a botanike sa venovala vo svojom voľnom čase popri starostlivosti o rodičov a tri sestry," opísala hovorkyňa pošty s tým, že z jej herbára dodnes čerpajú mnohí odborníci.
Mária Hollósyová sa narodila v roku 1858 a pracovala na pošte v dnešných Križovanoch nad Dudváhom. "Popritom však vyrábala výšivky, ktoré sa vďaka jej talentu napokon dostali až na dvor cisárovnej Sisi. Okrem toho pútali pozornosť aj na šľachtických dvoroch v Rakúsko-Uhorsku, Španielsku, Francúzsku či Belgicku," doplnila Rovenská. Hollósyová sa podľa jej slov stala profesionálnou návrhárkou výšivkárskej dielne v Cíferi a jej vyšívané produkty boli známe nielen v celej Európe, ale aj v Amerike.
V súčasnosti Slovenská pošta zamestnáva 83 % žien. Dominujú vo vedúcich pozíciách, kde tvoria z celkového počtu zamestnancov až 92 %. "Najvyšší počet žien je však zastúpených na pozícii poštovej doručovateľky, kde ich je až 4265. Dokopy 1553 žien pritom pracuje na Slovenskej pošte už viac ako 30 rokov," podotkla hovorkyňa. Najvyššia funkcia, ktorú ženy v poštových službách v histórii Slovenskej pošty zastávali, bola pozícia generálnej riaditeľky Slovenskej pošty.
