Moskva 4. júna (TASR) – Minister hospodárstva SR Peter Žiga verí, že výsledkom rokovania s ruskou stranou počas oficiálnej návštevy Ruskej federácie (4. - 7.6.) bude garancia, že na Slovensko potečie plyn aj po 31. decembri tohto roka. Uviedol to pre novinárov počas letu do Ruskej federácie. Reagoval tak na skutočnosť, že momentálne neexistuje nová dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a súčasná dohoda zanikne ku koncu roka. Nie je preto vylúčené, že od januára 2020 prestane cez Ukrajinu prúdiť plyn z Ruska.

"Ideme za našimi obchodnými partnermi rokovať o tom, čo sa bude diať s plynom po 31. decembri tohto roka, kedy vyprší kontrakt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Tým pádom Ruská federácia nemá záväzok voči Ukrajine dodávať cez jej teritórium plyn do Európy. Nám ide predovšetkým o zabezpečenie bezpečných dodávok plynu pre naše domácnosti a pre náš priemysel," zdôraznil minister.

Pripomenul situáciu z roku 2009, keď prvýkrát po 50 rokoch netiekol na európske územie z Ruska plyn cez ukrajinskú vetvu. Zároveň zdôraznil, že Slovensko už podniklo niekoľko opatrení. "Zabezpečili sme reverzný chod, urobili sme prepojenia na Rakúsko, na Maďarsko. Myslím si, že zimu vieme prečkať, ale ten kontrakt je dôležitý nielen z hľadiska energetickej bezpečnosti, ale aj z hľadiska príjmov SR. Tým pádom musíme veľmi otvorene s Ruskou federáciou a s jej predstaviteľmi v oblasti energetiky hovoriť o tom, ako chcú zabezpečiť kontrakt, ktorý máme ako SR s Ruskou federáciou do roku 2028," prízvukoval minister.

Pripomenul, že plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2) ešte nie je hotový, avšak aj po jeho dokončení bude európsky dopyt po zemnom plyne z Ruska prekračovať kapacitu tohto plynovodu. Preto sa domnieva, že bude nutné využívať ukrajinskú vetvu aj po roku 2020.

"Verím tomu, že zvíťazí zdravý rozum a že sa energonosiče nebudú zneužívať na politické ciele. To je jedna stránka veci a druhá je, že aj ruská strana to musí vnímať z ekonomického pohľadu, pretože predaj plynu pre ňu tvorí aj významnú časť štátneho rozpočtu a keď sa zoberie kapacita celého centrálneho koridoru, je to 200 miliárd kubíkov. Cez Slovensko má plynovod kapacitu 90 miliárd a reálne cez neho tečie momentálne asi 50-60 miliárd kubíkov plynu každý rok. To sú samozrejme príjmy aj pre Ruskú federácie, ale aj pre Slovensko," konštatoval slovenský minister.



Súčasťou rozhovorov s ruskými predstaviteľmi podľa neho bude aj návrh, že ak vzniknú nejaké komunikačné problémy na rusko-ukrajinskej strane, Slovensko sa ponúkne pôsobiť ako sprostredkovateľ.

"Ruská strana sa sťažuje na to, že ukrajinská strana nemá technicky zabezpečený plynovod tak, aby sa nestrácal plyn, respektíve technická stránka plynovodu už nezodpovedá kvalitám 21. storočia. Po druhé, aj Európska komisia tlačí na Ukrajinu, aby zabezpečila oddelenie tranzitu od distribúcie plynu. Chceli by sme byť súčasťou tohto projektu," prízvukoval Žiga s tým, že Slovensko by malo záujem byť súčasťou aj nejakého väčšieho európskeho konzorcia.

Toto sú podľa neho najdôležitejšie otázky, ktoré bude potrebné prerokovať s ruskou stranou. Na ukrajinskej strane vývoj podľa neho pribrzdili aj nedávne prezidentské voľby a diskutovať bude možné až s novou ukrajinskou administratívou, aby sa situácia vyriešila do konca roka.

V súčasnosti tečie ruský plyn do Európy najmä cez Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko a Slovensko plynovodmi Jamal a Bratstvo a aj prostredníctvom plynovodu Nord Stream (Severný prúd) pod Baltským morom. Práve kvôli rastúcej spotrebe zemného plynu v Nemecku sa od roku 2015 stavia Nord Stream 2, ktorý má zdvojnásobiť kapacitu podmorských plynovodov.

Výstavba vyvolala vlnu nevôle zo strany Ukrajiny či Poľska, ktoré plynovod obchádza, v dôsledku čoho by tieto krajiny prišli o zisky z tranzitu. Tranzit plynu cez územie Slovenska z Ruska prostredníctvom spoločnosti Eustream dosahuje obrat približne 700 miliónov eur ročne. Dividendy tejto spoločnosti sú významným príspevkom do slovenského štátneho rozpočtu.

Dotknuté krajiny preto hľadajú alternatívy k dodávkam plynu. Poľsko v roku 2018 podpísalo dlhodobý kontrakt na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. V septembri minulého roka sa začalo s výstavbou vyše 160-kilometrového plynovodu medzi SR a Poľskom. Ten umožní vyššiu diverzifikáciu zdrojov zemného plynu v regióne. Krajiny strednej Európy by tak mali získať priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu a taktiež k LNG terminálom v Baltskom mori a k plynu z Nórska.

Žiga je súčasťou delegácie premiéra Petra Pellegriniho, ktorá je na návšteve v Rusku do piatka 7. júna.

(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)