Šéf prokurátorov vyzdvihol, že na ÚŠP bude po novom pôsobiť päť asistentov prokurátora.
Autor TASR
Bratislava 10. februára (TASR) - Boj proti extrémizmu sa nebude oslabovať, tejto agende sa doposiaľ venovalo päť prokurátorov, po novom ju bude riešiť 11 prokurátorov. Po stredajšom rokovaní vlády to vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Reagoval tak na kabinetom odsúhlasenú zmenu organizačnej štruktúry Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), podľa ktorej došlo k zlúčeniu pôvodného oddelenia extrémistickej kriminality s odborom všeobecnej kriminality. Extrémistickej agende sa budú prokurátori venovať v rámci oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu.
"Vláda schválila mnou navrhovanú organizačnú štruktúru ÚŠP. Na odbore ekonomickej kriminality už nebudú dve oddelenia, ale bude to jeden útvar a zároveň, pokiaľ ide o odbor všeobecnej kriminality, vláda schválila, že na tomto odbore budú pôsobiť dve oddelenia - oddelenie korupčnej kriminality a oddelenie organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu. Došlo teda k zlúčeniu tohto odboru s pôvodným oddelením extrémistickej kriminality," vysvetlil Žilinka novinárom.
Ubezpečil, že trestné činy extrémizmu ostávajú naďalej vo vecnej pôsobnosti ÚŠP a Špecializovaného trestného súdu. Doplnil tiež, že o tejto zmene sa rozprával s novozvoleným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ktorý jej vyjadril podporu s tým, že "je to aj jeho predstava".
Žilinka si myslí, že členov vlády presvedčil, že jeho úmysly v oblasti stíhania extrémistickej kriminality sú jasné a čisté a že nemieni v boji proti extrémizmu ustúpiť "ani o centimeter dozadu". "O zmene organizačnej štruktúry rozhoduje vláda a nie parlament," reagoval na výzvu poslancov parlamentu. Zopakoval, že výzva bola podpísaná bez znalostí skutočností, ktoré signatári zrejme mali mať. Poslanci mohli byť podľa neho "zavedení" informáciami, že generálny prokurátor plánuje oslabiť boj proti extrémizmu.
Šéf prokurátorov vyzdvihol, že na ÚŠP bude po novom pôsobiť päť asistentov prokurátora. Dodal, že tento inštitút bol zavedený do zákona ešte v roku 2011, ale do dnešného dňa nepôsobil v úrade ani jeden asistent. "Budú vykonávať zákonom určené jednoduché úkony prokurátora a zároveň aj administratívno-technické úkony na základe pokynu, čím sa prokurátorom rozviažu ruky a budú sa môcť venovať tomu, na čo sú určení," objasnil.
Schválený materiál počíta so zvýšením počtu prokurátorov ÚŠP z 35 na 38, pričom zamestnancov v štátnej službe by malo byť o päť viac, čiže 22. Zmeny umožnia podľa Žilinku efektívnejšie využiť potenciál prokuratúry, rovnomernejšie rozdeliť agendu, ako aj efektívnejšie riadiť ÚŠP. "Zároveň bude na ÚŠP pôsobiť o dvoch vedúcich prokurátorov menej," uzavrel.
"Vláda schválila mnou navrhovanú organizačnú štruktúru ÚŠP. Na odbore ekonomickej kriminality už nebudú dve oddelenia, ale bude to jeden útvar a zároveň, pokiaľ ide o odbor všeobecnej kriminality, vláda schválila, že na tomto odbore budú pôsobiť dve oddelenia - oddelenie korupčnej kriminality a oddelenie organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu. Došlo teda k zlúčeniu tohto odboru s pôvodným oddelením extrémistickej kriminality," vysvetlil Žilinka novinárom.
Ubezpečil, že trestné činy extrémizmu ostávajú naďalej vo vecnej pôsobnosti ÚŠP a Špecializovaného trestného súdu. Doplnil tiež, že o tejto zmene sa rozprával s novozvoleným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ktorý jej vyjadril podporu s tým, že "je to aj jeho predstava".
Žilinka si myslí, že členov vlády presvedčil, že jeho úmysly v oblasti stíhania extrémistickej kriminality sú jasné a čisté a že nemieni v boji proti extrémizmu ustúpiť "ani o centimeter dozadu". "O zmene organizačnej štruktúry rozhoduje vláda a nie parlament," reagoval na výzvu poslancov parlamentu. Zopakoval, že výzva bola podpísaná bez znalostí skutočností, ktoré signatári zrejme mali mať. Poslanci mohli byť podľa neho "zavedení" informáciami, že generálny prokurátor plánuje oslabiť boj proti extrémizmu.
Šéf prokurátorov vyzdvihol, že na ÚŠP bude po novom pôsobiť päť asistentov prokurátora. Dodal, že tento inštitút bol zavedený do zákona ešte v roku 2011, ale do dnešného dňa nepôsobil v úrade ani jeden asistent. "Budú vykonávať zákonom určené jednoduché úkony prokurátora a zároveň aj administratívno-technické úkony na základe pokynu, čím sa prokurátorom rozviažu ruky a budú sa môcť venovať tomu, na čo sú určení," objasnil.
Schválený materiál počíta so zvýšením počtu prokurátorov ÚŠP z 35 na 38, pričom zamestnancov v štátnej službe by malo byť o päť viac, čiže 22. Zmeny umožnia podľa Žilinku efektívnejšie využiť potenciál prokuratúry, rovnomernejšie rozdeliť agendu, ako aj efektívnejšie riadiť ÚŠP. "Zároveň bude na ÚŠP pôsobiť o dvoch vedúcich prokurátorov menej," uzavrel.