Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôrazne tiež odmietol, že by bol pod vplyvom ruského veľvyslanca.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. októbra (TASR) - Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by šíril ruskú propagandu. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne. Nesúhlasí ani s jeho kritikou v súvislosti s prípadom tragickej streľby v centre Bratislavy. Počas svojho pondelkového vyhlásenia apeloval na politikov, aby nezavádzali verejnosť.
Poukázal na to, že osoba generálneho prokurátora je dlhodobo očierňovaná a v posledných dňoch situácia graduje, keď je do toho vťahovaná aj prezidentka Zuzana Čaputová. "Som obviňovaný z toho, že som zdieľal nejaký status, že som šíriteľ proruskej propagandy," poznamenal s tým, že hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine "akt agresie odsúdil a deklaroval podporu ukrajinskej generálnej prokuratúre". V prípade situácie s vojnovými hrobmi v Ladomirovej bolo podľa jeho slov potrebné dať verejnosti odkaz, že vec sa riadne prešetrí.
Dôrazne tiež odmietol, že by bol pod vplyvom ruského veľvyslanca. Vyprosuje si, aby premiér Eduard Heger (OĽANO) o ňom tvrdil, že koná pod vplyvom ktoréhokoľvek veľvyslanca. "Neviem, pod vplyvom koho alebo čoho sa rozhodujete vy, ale pre mňa to vždy bol len a len zákon. Myslím si, že v súčasnej dobe má predseda vlády milión iných dôvodov, nad čím sa má zamýšľať ako to, či som ja nezávislý alebo nestranný," skonštatoval generálny prokurátor.
Premiér prostredníctvom svojej hovorkyne Ľubice Janíkovej reagoval, že štandardne konanie orgánov činných v trestnom konaní nekomentuje a ich rozhodnutia rešpektuje. "Je však úlohou predsedu vlády vyjadriť sa a zareagovať v prípadoch, keď akýkoľvek orgán štátu nekoná v záujme Slovenska. Pán generálny prokurátor má pravdu v tom, že mám mnoho iných problémov, nad ktorými sa musím zamýšľať. To ale neznamená, že môžem brať na ľahkú váhu niektoré jeho vyjadrenia a postoje," uviedol v stanovisku a spomína napríklad situáciu s paragrafom 363 Trestného poriadku. Pripomenul tiež obrannú dohodu s USA, "ktorú pán generálny prokurátor prirovnal k okupačnej zmluve z roku 1968", či šírenie propagandistických dezinformácií, ako bol prípad cintorína v obci Ladomirová. "Všetky zmienené prípady som považoval za oprávnené na reakciu," uviedol premiér.
Generálna prokuratúra musí byť podľa Hegera nestranný a slobodný orgán, ktorý zastupuje práva občanov. "Právo na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi na základe relevantných právnych dôvodov však má iba pani prezidentka alebo poslanci NR SR," doplnil.
Žilinka nerozumie ani jeho kritike za postoj k nedávnej tragickej streľbe v Bratislave. Upozornil, že odsúdil akékoľvek formy neznášanlivosti a situáciu riešil v rámci svojich kompetencií. "Ubezpečujem každého, že ja nerozlišujem medzi ľuďmi," doplnil.
Obvinenia vníma ako pokračujúcu diskreditáciu jeho osoby. Poukázal na to, že pred Generálnou prokuratúrou SR sú v blízkom čase rozhodnutia v citlivých celospoločenských kauzách a ak má ísť o nátlak, tak nefunguje.
Poukázal na to, že osoba generálneho prokurátora je dlhodobo očierňovaná a v posledných dňoch situácia graduje, keď je do toho vťahovaná aj prezidentka Zuzana Čaputová. "Som obviňovaný z toho, že som zdieľal nejaký status, že som šíriteľ proruskej propagandy," poznamenal s tým, že hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine "akt agresie odsúdil a deklaroval podporu ukrajinskej generálnej prokuratúre". V prípade situácie s vojnovými hrobmi v Ladomirovej bolo podľa jeho slov potrebné dať verejnosti odkaz, že vec sa riadne prešetrí.
Dôrazne tiež odmietol, že by bol pod vplyvom ruského veľvyslanca. Vyprosuje si, aby premiér Eduard Heger (OĽANO) o ňom tvrdil, že koná pod vplyvom ktoréhokoľvek veľvyslanca. "Neviem, pod vplyvom koho alebo čoho sa rozhodujete vy, ale pre mňa to vždy bol len a len zákon. Myslím si, že v súčasnej dobe má predseda vlády milión iných dôvodov, nad čím sa má zamýšľať ako to, či som ja nezávislý alebo nestranný," skonštatoval generálny prokurátor.
Premiér prostredníctvom svojej hovorkyne Ľubice Janíkovej reagoval, že štandardne konanie orgánov činných v trestnom konaní nekomentuje a ich rozhodnutia rešpektuje. "Je však úlohou predsedu vlády vyjadriť sa a zareagovať v prípadoch, keď akýkoľvek orgán štátu nekoná v záujme Slovenska. Pán generálny prokurátor má pravdu v tom, že mám mnoho iných problémov, nad ktorými sa musím zamýšľať. To ale neznamená, že môžem brať na ľahkú váhu niektoré jeho vyjadrenia a postoje," uviedol v stanovisku a spomína napríklad situáciu s paragrafom 363 Trestného poriadku. Pripomenul tiež obrannú dohodu s USA, "ktorú pán generálny prokurátor prirovnal k okupačnej zmluve z roku 1968", či šírenie propagandistických dezinformácií, ako bol prípad cintorína v obci Ladomirová. "Všetky zmienené prípady som považoval za oprávnené na reakciu," uviedol premiér.
Generálna prokuratúra musí byť podľa Hegera nestranný a slobodný orgán, ktorý zastupuje práva občanov. "Právo na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi na základe relevantných právnych dôvodov však má iba pani prezidentka alebo poslanci NR SR," doplnil.
Žilinka nerozumie ani jeho kritike za postoj k nedávnej tragickej streľbe v Bratislave. Upozornil, že odsúdil akékoľvek formy neznášanlivosti a situáciu riešil v rámci svojich kompetencií. "Ubezpečujem každého, že ja nerozlišujem medzi ľuďmi," doplnil.
Obvinenia vníma ako pokračujúcu diskreditáciu jeho osoby. Poukázal na to, že pred Generálnou prokuratúrou SR sú v blízkom čase rozhodnutia v citlivých celospoločenských kauzách a ak má ísť o nátlak, tak nefunguje.
