Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nepríčetnosť podľa Žilinku bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) – Trestný čin opilstva má svoje opodstatnenie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na návrh rezortu spravodlivosti vypustiť tento trestný čin z Trestného zákona. Návrh ministerstva nepovažuje za správny a ani za dôvodný.
"Dôsledkom jeho prípadného prijatia bude, že ak páchateľ spácha v stave nepríčetnosti (t. z. pri úplnej absencii schopností rozpoznávať protiprávnosť činu, alebo ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alebo aplikácie návykovej látky) čin inak trestný, za taký čin nebude trestne zodpovedný, ale nebude zodpovedný ani za trestný čin opilstva," zdôraznil generálny prokurátor s tým, že také konanie, ktoré v konkrétnom prípade môže byť aj mimoriadne nebezpečné, by bolo úplne beztrestné.
Nepríčetnosť totiž podľa neho bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave. "Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti však slúži práve daný 'kvázidelikt', ktorý pôsobí zároveň prevenčne, aby sa páchateľ neprivádzal ani len z nedbanlivosti do takého stavu, v ktorom následne nemá sám nad sebou kontrolu a pácha v ňom činy inak trestné (v nepríčetnosti)," doplnil.
Za nevhodné až škodlivé považuje aj navrhované vypustenie odseku 2 paragrafu 363 Trestného zákona, ktorý upravuje, že ustanovenia o trestnom čine opilstva a o nepríčetnosti ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, sa nepoužijú, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin. "Vypustenie tohto ustanovenia by znamenalo, že by nebolo možné vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný za okolnosti označovanej ako tzv. 'opitie na guráž', kedy si páchateľ úmyselne privodí stav nepríčetnosti, aby v tomto stave následne spáchal trestný čin," zdôraznil.
"Verím, že v rámci legislatívneho procesu všetci kompetentní náležite posúdia, či navrhované vypustenie ustanovenia o trestnom čine opilstva z Trestného zákona je opodstatnené alebo skôr kontraproduktívne," vyhlásil Žilinka.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila začiatkom decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 eur na 500 eur.
"Dôsledkom jeho prípadného prijatia bude, že ak páchateľ spácha v stave nepríčetnosti (t. z. pri úplnej absencii schopností rozpoznávať protiprávnosť činu, alebo ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alebo aplikácie návykovej látky) čin inak trestný, za taký čin nebude trestne zodpovedný, ale nebude zodpovedný ani za trestný čin opilstva," zdôraznil generálny prokurátor s tým, že také konanie, ktoré v konkrétnom prípade môže byť aj mimoriadne nebezpečné, by bolo úplne beztrestné.
Nepríčetnosť totiž podľa neho bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave. "Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti však slúži práve daný 'kvázidelikt', ktorý pôsobí zároveň prevenčne, aby sa páchateľ neprivádzal ani len z nedbanlivosti do takého stavu, v ktorom následne nemá sám nad sebou kontrolu a pácha v ňom činy inak trestné (v nepríčetnosti)," doplnil.
Za nevhodné až škodlivé považuje aj navrhované vypustenie odseku 2 paragrafu 363 Trestného zákona, ktorý upravuje, že ustanovenia o trestnom čine opilstva a o nepríčetnosti ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, sa nepoužijú, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin. "Vypustenie tohto ustanovenia by znamenalo, že by nebolo možné vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný za okolnosti označovanej ako tzv. 'opitie na guráž', kedy si páchateľ úmyselne privodí stav nepríčetnosti, aby v tomto stave následne spáchal trestný čin," zdôraznil.
"Verím, že v rámci legislatívneho procesu všetci kompetentní náležite posúdia, či navrhované vypustenie ustanovenia o trestnom čine opilstva z Trestného zákona je opodstatnené alebo skôr kontraproduktívne," vyhlásil Žilinka.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila začiatkom decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 eur na 500 eur.
