Bratislava 22. novembra (TASR) - Pohoria okolo Váhu, zo západu Biele Karpaty, z juhu Malé Karpaty a z východu Považský Inovec poskytujú dobré podmienky na zimné rekreačné aktivity. V regióne sa však aj v zimnom období dajú navštíviť viaceré historické pamiatky či relaxovať v kúpeľoch.

Dominantou nielen stredného, ale celého Považia je Trenčiansky hrad, ktorý sa vypína nad Trenčínom. Vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sa v jeho priestoroch nachádzajú viaceré expozície Trenčianskeho múzea.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Nemenej významným symbolom stredného Považia je aj hrad Beckov, ktorý s nachádza nad obcou Beckov. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z 12. storočia z čias vlády uhorského kráľa Bela III. Turisti sa k hradu dostanú len peši, pre motorizované vozidlá platí zákaz vjazdu. Prístup k hradu sa začína na námestí v Beckove. K hradu vedie asfaltová cesta s bezbariérovým prístupom.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

V obci Bohunice nad Váhom stojí zasa kaštieľ z polovice 19. storočia postavený v neogotickom slohu. Stal sa domovom Múzea regiónu Bielych Karpát. Návštevníci tu nájdu napríklad stálu expozíciu Genius Loci z tvorby bohunického rodáka akademického maliara Jána Matejku.

Kaštieľ zo 16. storočia dominuje v obci Chtelnica. V zrekonštruovaných častiach kaštieľa sa nachádzajú reprezentačné priestory regionálneho múzea. Vo východnom pavilóne je Kaplnka Ukrižovania, ktorá bola postavená v roku 1769 a v severnom pavilóne sa nachádza Malokarpatská galéria.

Foto: TASR - Martin Palkovič

Medzi obcami Čachtice a Višňové sa nachádza zrúcanina Čachtického hradu - "tajomného hradu v Karpatoch", keďže sa v jeho okolí nakrúcala známa filmová komédia s týmto názvom. Oficiálna webová stránka síce informuje, že hrad je v súčasnosti do odvolania pre verejnosť zatvorený, ale na nenáročnú túru z Čachtíc k zrúcaninám hradu sa oplatí vybrať.

Nielen liečebný, ale aj relaxačný pobyt sa v zimnom období dá absolvovať v piešťanských kúpeľoch. Piešťany sú najznámejším kúpeľným mestom na Slovensku a medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb. Na liečbu využívajú prírodné zdroje, a to liečivé sírne bahno a termálnu minerálnu vodu.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Aj Kúpele Trenčianske Teplice patria k najstarším kúpeľom na Slovensku. Obľúbené sú vďaka prírodnej sírnej termálnej vode a romantickej polohe kúpeľov v hlbokom údolí. Kúpele sa špecializujú hlavne na liečbu a prevenciu ochorení pohybového aparátu.

Biele Karpaty a Považský Inovec robia zo stredného Považia aj dobré miesto pre typicky zimné aktivity. Medzi najznámejšie lyžiarske strediská regiónu patria lyžiarske stredisko Bezovec, Ski centrum Kálnica Piesky alebo lyžiarske stredisko Veľká Javorina.

Lyžiarsky areál Bezovec sa nachádza v pohorí Považský Inovec, približne 20 kilometrov od Piešťan. Nesie názov podľa vrchu Bezovec (748 m. n. m.) K dispozícii sú tu štyri technicky zasnežované a dve čiastočne zasnežované, denne upravované lyžiarske zjazdovky.

Foto: TASR – Martin Palkovič

Areál Piesky sa nachádza na úpätí pohoria Považský Inovec, približne osem kilometrov od Nového Mesta nad Váhom. Svahy, ktorých povrch je málo členitý, vyhovujú hlavne lyžiarom začiatočníkom a rodinám s deťmi.

Lyžiarske stredisko Veľká Javorina leží na najvyššom vrchu Bielych Karpát - Veľkej Javorine (970 m. n. m.). Stredisko poskytuje ideálne možnosti pre rodinné lyžovanie. Svahy sú totiž vhodné pre začiatočníkov, ako aj pokročilých lyžiarov. Vleky sa nachádzajú v blízkosti parkoviska pri Holubyho chate.

Pohorie Považský Inovec je vhodné aj na zimnú turistiku, v oblasti sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov značených trás, ktoré sú väčšinou nenáročné alebo mierne náročné. Obľúbené sú napríklad rozhľadne na Panskej javorine (943 m. n. m.) alebo na Marháte (748 m n. m.).

Foto: TASR – Martin Palkovič

Biele Karpaty sú zasa známe aj bežkárskymi traťami, medzi najznámejšie patrí Belokarpatská bežkárska magistrála, ktorá zahŕňa 35 kilometrov tratí.

Ako všade aj v kúpeľných zariadeniach platí v súvislosti s bojom proti šíreniu nového koronavírusu zásada dodržiavania hygienických a protiepidemiologických opatrení, a preto je vhodné pred ich návštevou informovať sa o aktuálnej situácii.

Lyžiarske strediská sa mali otvárať na základe regionálnych semaforov, ktoré budú závisieť od epidemiologickej situácie v danej oblasti.