Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Sviečkovú manifestáciu sa pozerá výkonný sekretár KBS z viacerých pohľadov.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) – Sviečková manifestácia, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 v Bratislave, bola prejavom veľkej vnútornej sily ľudí. Pri príležitosti jej 30. výročia to pre TASR uviedol výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Anton Ziolkovský.
"Ľudia, ktorí prichádzali na Sviečkovú manifestáciu boli osobne presvedčení jednotlivci, ktorí poznali jej tri základné požiadavky a boli ochotní na to námestie prísť a vyjadriť podporu," uviedol na margo tejto historickej udalosti Ziolkovský. V čase, keď sa konala, bol Ziolkovský šiestakom na základnej škole a ako sám povedal "túto udalosť až tak nevnímal." Pripomenul však, že ľuďom išlo najmä o ich občianske práva a náboženskú slobodu.
Ziolkovský si s odstupom času uvedomuje, že išlo o veľmi dôležitú udalosť. "Bol to prejav veľkej vnútornej slobody ľudí, pretože v podstate sa celá akcia organizovala spôsobom, ktorý nebol úplne oficiálny," priblížil.
Na Sviečkovú manifestáciu sa pozerá výkonný sekretár KBS z viacerých pohľadov. "Na prvom mieste to vnímam ako prejav veľkej vnútornej slobody ľudí, ktorí napriek tomu, že žili v režime, ktorý sa charakterizuje ako totalitný, si vnútornú slobodu zachovali," povedal. Za druhý rozmer označil dôležitosť podzemnej cirkvi. "Napriek tomu, že aj štátne orgány vyvíjali toľko protiaktivít, aby tam ľudia neboli, aj napriek tomu tam prišli. Toto je znakom vnútornej slobody, ale aj toho, že ľudia chcú žiť v takej spoločnosti, ktorá je slobodná, aby si mohli uplatňovať občianske práva a aby mali náboženskú slobodu," vysvetlil.
Táto manifestácia sa dá podľa neho chápať aj ako preambula ku novembrovej revolúcii. "V závere 80. rokoch 20. storočia išlo vôbec o prvé verejné vystúpenie kresťanov. Bratislava to v istom zmysle odštartovala a potom pokračovali manifestácie aj v iných krajinách Európy," povedal Ziolkovský.
Pripomenul, že požiadavky Sviečkovej manifestácie boli v troch rovinách. "Prvá bola striktne katolícka, pretože sa hovorilo, že ľudia chcú katolíckych biskupov. Druhá sa týkala všetkých veriacich a hovorila o náboženskej slobode. Tretia sa týkala celej spoločnosti s tým, že ľudia chceli občianske práva," uzavrel výkonný sekretár KBS.
"Ľudia, ktorí prichádzali na Sviečkovú manifestáciu boli osobne presvedčení jednotlivci, ktorí poznali jej tri základné požiadavky a boli ochotní na to námestie prísť a vyjadriť podporu," uviedol na margo tejto historickej udalosti Ziolkovský. V čase, keď sa konala, bol Ziolkovský šiestakom na základnej škole a ako sám povedal "túto udalosť až tak nevnímal." Pripomenul však, že ľuďom išlo najmä o ich občianske práva a náboženskú slobodu.
Ziolkovský si s odstupom času uvedomuje, že išlo o veľmi dôležitú udalosť. "Bol to prejav veľkej vnútornej slobody ľudí, pretože v podstate sa celá akcia organizovala spôsobom, ktorý nebol úplne oficiálny," priblížil.
Na Sviečkovú manifestáciu sa pozerá výkonný sekretár KBS z viacerých pohľadov. "Na prvom mieste to vnímam ako prejav veľkej vnútornej slobody ľudí, ktorí napriek tomu, že žili v režime, ktorý sa charakterizuje ako totalitný, si vnútornú slobodu zachovali," povedal. Za druhý rozmer označil dôležitosť podzemnej cirkvi. "Napriek tomu, že aj štátne orgány vyvíjali toľko protiaktivít, aby tam ľudia neboli, aj napriek tomu tam prišli. Toto je znakom vnútornej slobody, ale aj toho, že ľudia chcú žiť v takej spoločnosti, ktorá je slobodná, aby si mohli uplatňovať občianske práva a aby mali náboženskú slobodu," vysvetlil.
Táto manifestácia sa dá podľa neho chápať aj ako preambula ku novembrovej revolúcii. "V závere 80. rokoch 20. storočia išlo vôbec o prvé verejné vystúpenie kresťanov. Bratislava to v istom zmysle odštartovala a potom pokračovali manifestácie aj v iných krajinách Európy," povedal Ziolkovský.
Pripomenul, že požiadavky Sviečkovej manifestácie boli v troch rovinách. "Prvá bola striktne katolícka, pretože sa hovorilo, že ľudia chcú katolíckych biskupov. Druhá sa týkala všetkých veriacich a hovorila o náboženskej slobode. Tretia sa týkala celej spoločnosti s tým, že ľudia chceli občianske práva," uzavrel výkonný sekretár KBS.
