Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská tvrdí, že hlasovala proti návrhu Európskej komisie o relokácii migrantov, pretože je presvedčená, že kvóty nie sú dobrým riešením.
Autor TASR
Brusel 12. júna (TASR) - Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA/Európski konzervatívci a reformisti) tvrdí, že hlasovala proti návrhu Európskej komisie o relokácii migrantov, pretože je presvedčená, že kvóty nie sú dobrým riešením: ani pri rozmiestňovaní utečencov, ani pri počte žien vo vedení firiem, ani v žiadnej inej otázke.
V rozhovore pre TASR uviedla, že imigrácia je ťažká téma, ale podstatu tohto problému podľa jej slov dobre vystihol Syed Kamall, predseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) v Európskom parlamente.
Jeho otec prišiel pred rokmi do Británie ako migrant z Guyany a - ako upozornila Žitňanská - Kamall dnes hovorí: "Moji rodičia prišli do Británie za lepším životom. Lepším životom pre seba a svoje detí. Keby sa neboli odhodlali k tomuto kroku, keby neboli opustili svoje domy, moja žena by dnes vyzerala asi inak. Keď vidím chudobu a tragédiu, ako je táto, srdce si mi želá, aby sme mohli dať takúto šancu každému. Ale rozum mi hovorí, že to nie je možné," zacitovala Žitňanská Kamallove slová.
"Európa, žiaľ, nedokáže a nemôže prijať všetkých ekonomických migrantov, ktorí by chceli prísť. Krajiny EÚ si však môžu nastaviť kritériá, ktoré budú 'win-win' - výhodné pre žiadateľa i pre prijímajúcu krajinu. Nastavenie kritérií, ktoré by pritiahli vzdelaných, schopných a do spoločnosti integrovateľných migrantov, je plne v rukách slovenskej vlády a je veľká chyba, že takého pravidlá zatiaľ na Slovensku nemáme," skonštatovala slovenská europoslankyňa.
Zároveň dodala, že utečenci sú úplne iná kategória. Tí opúšťajú svoje krajiny kvôli vojnovým konfliktom či prenasledovaniu. Neprichádzajú do Európy kvôli tomu, že by už nechceli žiť vo svojej krajine, ale preto, že vo svojej krajine žiť nemôžu. Nejde o dobrovoľný, ale nútený odchod, a keby mohli, vrátili by sa do svojej vlasti.
"V prípade týchto utečencov, ktorí hľadajú úkryt pred prenasledovaním a vojnou, by Slovensko malo byť schopné poskytnúť časti z nich dočasný azyl," tvrdí Žitňanská.
Zároveň by sa však podľa nej krajiny EÚ, vrátane Slovenska, mali oveľa viac angažovať v pomoci ľuďom, ktorí trpia následkami vojen a prenasledovaním v krajinách v širšom okolí Európy. Väčšina z nich netúži presťahovať sa sem, ale v pokoji žiť tam, kde sú doma.
"Taktiež je dôležité, aby rozvojová pomoc smerujúca do zaostávajúcich krajín bola konkrétna a adresná. Aby reálne pomohla ľuďom v núdzi a nekončila vo vreckách diktátorov," skonštatovala Žitňanská.
V rozhovore pre TASR uviedla, že imigrácia je ťažká téma, ale podstatu tohto problému podľa jej slov dobre vystihol Syed Kamall, predseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) v Európskom parlamente.
Jeho otec prišiel pred rokmi do Británie ako migrant z Guyany a - ako upozornila Žitňanská - Kamall dnes hovorí: "Moji rodičia prišli do Británie za lepším životom. Lepším životom pre seba a svoje detí. Keby sa neboli odhodlali k tomuto kroku, keby neboli opustili svoje domy, moja žena by dnes vyzerala asi inak. Keď vidím chudobu a tragédiu, ako je táto, srdce si mi želá, aby sme mohli dať takúto šancu každému. Ale rozum mi hovorí, že to nie je možné," zacitovala Žitňanská Kamallove slová.
"Európa, žiaľ, nedokáže a nemôže prijať všetkých ekonomických migrantov, ktorí by chceli prísť. Krajiny EÚ si však môžu nastaviť kritériá, ktoré budú 'win-win' - výhodné pre žiadateľa i pre prijímajúcu krajinu. Nastavenie kritérií, ktoré by pritiahli vzdelaných, schopných a do spoločnosti integrovateľných migrantov, je plne v rukách slovenskej vlády a je veľká chyba, že takého pravidlá zatiaľ na Slovensku nemáme," skonštatovala slovenská europoslankyňa.
Zároveň dodala, že utečenci sú úplne iná kategória. Tí opúšťajú svoje krajiny kvôli vojnovým konfliktom či prenasledovaniu. Neprichádzajú do Európy kvôli tomu, že by už nechceli žiť vo svojej krajine, ale preto, že vo svojej krajine žiť nemôžu. Nejde o dobrovoľný, ale nútený odchod, a keby mohli, vrátili by sa do svojej vlasti.
"V prípade týchto utečencov, ktorí hľadajú úkryt pred prenasledovaním a vojnou, by Slovensko malo byť schopné poskytnúť časti z nich dočasný azyl," tvrdí Žitňanská.
Zároveň by sa však podľa nej krajiny EÚ, vrátane Slovenska, mali oveľa viac angažovať v pomoci ľuďom, ktorí trpia následkami vojen a prenasledovaním v krajinách v širšom okolí Európy. Väčšina z nich netúži presťahovať sa sem, ale v pokoji žiť tam, kde sú doma.
"Taktiež je dôležité, aby rozvojová pomoc smerujúca do zaostávajúcich krajín bola konkrétna a adresná. Aby reálne pomohla ľuďom v núdzi a nekončila vo vreckách diktátorov," skonštatovala Žitňanská.
