Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom envirorezortu bolo zastaviť dlhoročný úpadok ochrany slovenskej prírody, biodiverzity a ohrozovania zdravia.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Životné prostredie sa za uplynulý rok dostalo medzi priority Slovenska. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR počas neho odštartovalo reformné zmeny, ktoré majú zmierniť klimatickú krízu, chrániť prírodu a zdravie obyvateľov krajiny. O odpočte envirorezortu informoval v pondelok na tlačovej besede minister Ján Budaj (OĽANO) spolu so štátnymi tajomníkmi Jurajom Smatanom a Michalom Kičom.
Slovensko podľa šéfa envirorezortu potrebuje moment obratu, aby sa na životné prostredie pozeralo s obdivom, a to nielen vo veľkomestách, ale aj na vidieku, a aby ho ľudia považovali za najkrajší kút. "Za takýto svet ho však ťažko považovať, keď máte za humnami envirozáťaž, vedľajšia fabrika páchne a dymí a na hlavu padajú sadze a škodlivé látky. Kraj, v ktorom je schemizované poľnohospodárstvo, sú rozryté všetky krásne zákutia a miznú včely a užitočný hmyz," poznamenal Budaj.
Cieľom ministerstva bolo preto zastaviť dlhoročný úpadok ochrany slovenskej prírody, biodiverzity a ohrozovania zdravia. To, že štát bol v tejto oblasti slabý, dokazujú podľa ministra varovania a pokuty zo strany Európskej únie (EÚ), ale tiež laxnosť predchádzajúcich vlád. Pripomenul, že Slovensko čelí napríklad žalobe za nedostatočnú ochranu ovzdušia či slabú ochranu lesov a chránených biotopov.
Reforma ochrany prírody, ambicióznejšie klimatické ciele, záchrana a stabilizácia odpadového hospodárstva, transparentnosť v zálohovaní PET fliaš, boj s envirokriminalitou, revitalizácia riek či ochrana pred genetickým inžinierstvom. To je len časť z najdôležitejších zmien, s ktorými ministerstvo začalo. Patrí medzi ne napríklad aj legislatíva na zastavenie spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu, odtajnenie informácií o toxických skládkach, dostupnejšie informácie o ovzduší, ako aj podpora občianskych iniciatív za ochranu prírody a envirovýchova.
"Životné prostredie, jeho respondenti nemajú volebné lístky. Iba vďaka zdravému rozumu všetkých občanov môže mať minister životného prostredia oporu vo verejnosti," pripomenul Budaj. Štátny tajomník Smatana vyzdvihol fakt, že do vedenia rezortu sa dostali aj ochrancovia životného prostredia. Upozornil tiež na to, že v minulosti boli mnohé zákony implementované tak, že dátum ich platnosti bol odsúvaný ďaleko do budúcnosti. Štátny tajomník Kiča upriamil pozornosť na poľnohospodársku politiku a dotácie či na prípravu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Ministerstvu životného prostredia bolo za uplynulý rok v legislatívnom procese schválených 36 právnych predpisov, z toho päť zákonov, 18 nariadení vlády a 13 vyhlášok.
Slovensko podľa šéfa envirorezortu potrebuje moment obratu, aby sa na životné prostredie pozeralo s obdivom, a to nielen vo veľkomestách, ale aj na vidieku, a aby ho ľudia považovali za najkrajší kút. "Za takýto svet ho však ťažko považovať, keď máte za humnami envirozáťaž, vedľajšia fabrika páchne a dymí a na hlavu padajú sadze a škodlivé látky. Kraj, v ktorom je schemizované poľnohospodárstvo, sú rozryté všetky krásne zákutia a miznú včely a užitočný hmyz," poznamenal Budaj.
Cieľom ministerstva bolo preto zastaviť dlhoročný úpadok ochrany slovenskej prírody, biodiverzity a ohrozovania zdravia. To, že štát bol v tejto oblasti slabý, dokazujú podľa ministra varovania a pokuty zo strany Európskej únie (EÚ), ale tiež laxnosť predchádzajúcich vlád. Pripomenul, že Slovensko čelí napríklad žalobe za nedostatočnú ochranu ovzdušia či slabú ochranu lesov a chránených biotopov.
Reforma ochrany prírody, ambicióznejšie klimatické ciele, záchrana a stabilizácia odpadového hospodárstva, transparentnosť v zálohovaní PET fliaš, boj s envirokriminalitou, revitalizácia riek či ochrana pred genetickým inžinierstvom. To je len časť z najdôležitejších zmien, s ktorými ministerstvo začalo. Patrí medzi ne napríklad aj legislatíva na zastavenie spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu, odtajnenie informácií o toxických skládkach, dostupnejšie informácie o ovzduší, ako aj podpora občianskych iniciatív za ochranu prírody a envirovýchova.
"Životné prostredie, jeho respondenti nemajú volebné lístky. Iba vďaka zdravému rozumu všetkých občanov môže mať minister životného prostredia oporu vo verejnosti," pripomenul Budaj. Štátny tajomník Smatana vyzdvihol fakt, že do vedenia rezortu sa dostali aj ochrancovia životného prostredia. Upozornil tiež na to, že v minulosti boli mnohé zákony implementované tak, že dátum ich platnosti bol odsúvaný ďaleko do budúcnosti. Štátny tajomník Kiča upriamil pozornosť na poľnohospodársku politiku a dotácie či na prípravu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Ministerstvu životného prostredia bolo za uplynulý rok v legislatívnom procese schválených 36 právnych predpisov, z toho päť zákonov, 18 nariadení vlády a 13 vyhlášok.
