Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zábojník nerozumie tomu, prečo sa štát doteraz nepoučil z tragického incidentu, ktorý sa pred štyrmi rokmi odohral vo Vrútkach a k urýchleniu naplnenia deklarovaných sľubov.
Autor TASR
Bratislava 10. mája (TASR) - Tohtotýždňový bezpečnostný incident v podobe hromadných bombových hrozieb na školách je zlyhaním kompetentných zložiek štátu. Je o tom presvedčený bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, ktorý poukazuje nielen na chýbajúce bezpečnostné manuály na školách, ale aj samotný fakt generovania hromadných e-mailových hrozieb. Bývalý štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Martin Královič takisto vníma absenciu bezpečnostných manuálov, upozorňuje tiež, že reakciou v takýchto prípadoch by nemalo byť svojvoľné nariadenie evakuácie.
Zábojník nerozumie tomu, prečo sa štát doteraz nepoučil z tragického incidentu, ktorý sa pred štyrmi rokmi odohral vo Vrútkach a k urýchleniu naplnenia deklarovaných sľubov v oblasti zvýšenia bezpečnosti a prevencie na školách ho neprinútili ani udalosti z pražskej Karlovej univerzity v závere minulého roka. "To, že školy doteraz nemajú bezpečnostné manuály, je určite na vyvodenie zodpovednosti voči osobách, ktoré majú túto agendu v kompetencii na ministerstve školstva i vnútra," zdôraznil v rozhovore pre TASR.
Bezpečnostné manuály, definujúce, čo je potrebné urobiť v krízových situáciách, ale aj edukačné programy, týkajúce sa bezpečnostných hrozieb nemožno podľa neho nahradiť dodatočnými opatreniami typu posilnenia policajných hliadok v okolí škôl. "Toto sú ad hoc kroky, ktoré sú nesystémové a nekompetentné, a ak to bude takto pokračovať, obávam sa, že sa raz zobudíme do naozaj čierneho rána," dodal.
Vinu štátnym zložkám kladie aj v prípade uskutočneného generovania bombových hrozieb. "Nevieme, kto to bol, ale fakt, že išlo o hromadnú hrozbu posielanú vyše tisícke subjektov, svedčí o tom, že to nebolo dielo jedného alebo dvoch tínedžerov, ktorí to spontánne vymysleli," upozornil. "Vyzerá to tak, že niekto sa dostal k balíku údajov, ktoré neboli dostatočne chránené, toto ma naozaj vyrušuje," priznal.
Na rozdiel medzi utorkovým incidentom a predchádzajúcimi, izolovanými prípadmi bombových hrozieb poukazuje aj Královič. "To, čo tu teraz vidíme, je niečo veľmi hromadné, kybernetické, spĺňa to všetky znaky toho, že to nie je aktivita priamo zo Slovenska," skonštatoval. Samotný postup polície pripisuje vyhodnoteniu reálneho rizika, je presvedčený, že aj posilnenie monitoringu a policajných hliadok pred školami má zásadný význam. "Je to preventívna a upokojujúca vec, pretože rovnako dôležitá je aj samotná pocitová bezpečnosť a upokojenie atmosféry," vysvetlil.
Taktiež apeluje na to, aby v podobných prípadoch nebolo riešenie ponechané na individuálnom rozhodnutí. Pripomenul, že v súvislosti s bombovými hrozbami nariadili v niektorých prípadoch evakuáciu zriaďovatelia škôl, bez pokynu polície. Evakuácia však podľa Kráľoviča nemusí byť vždy ten správny postup. "Tá hrozba môže striehnuť aj vonku, paradoxne, pri sústredení väčšej skupiny na nechránenom priestore môže dôjsť k väčšiemu riziku útoku," argumentuje. Spomína preto aj postupy takzvanej invakuácie, zabezpečenia v uzavretom priestore do príchodu polície a následných krokov podľa pokynov bezpečnostných zložiek.
Polícia v utorok (7. 5.) evidovala vyše 1300 bombových hrozieb na školy. Ich šírenie môže byť posudzované ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za ktorý hrozí doživotný trest. Hrozby varovali pred bombami nielen na školách, ale aj v budovách bánk či predajniach elektrotechniky.
Zábojník nerozumie tomu, prečo sa štát doteraz nepoučil z tragického incidentu, ktorý sa pred štyrmi rokmi odohral vo Vrútkach a k urýchleniu naplnenia deklarovaných sľubov v oblasti zvýšenia bezpečnosti a prevencie na školách ho neprinútili ani udalosti z pražskej Karlovej univerzity v závere minulého roka. "To, že školy doteraz nemajú bezpečnostné manuály, je určite na vyvodenie zodpovednosti voči osobách, ktoré majú túto agendu v kompetencii na ministerstve školstva i vnútra," zdôraznil v rozhovore pre TASR.
Bezpečnostné manuály, definujúce, čo je potrebné urobiť v krízových situáciách, ale aj edukačné programy, týkajúce sa bezpečnostných hrozieb nemožno podľa neho nahradiť dodatočnými opatreniami typu posilnenia policajných hliadok v okolí škôl. "Toto sú ad hoc kroky, ktoré sú nesystémové a nekompetentné, a ak to bude takto pokračovať, obávam sa, že sa raz zobudíme do naozaj čierneho rána," dodal.
Vinu štátnym zložkám kladie aj v prípade uskutočneného generovania bombových hrozieb. "Nevieme, kto to bol, ale fakt, že išlo o hromadnú hrozbu posielanú vyše tisícke subjektov, svedčí o tom, že to nebolo dielo jedného alebo dvoch tínedžerov, ktorí to spontánne vymysleli," upozornil. "Vyzerá to tak, že niekto sa dostal k balíku údajov, ktoré neboli dostatočne chránené, toto ma naozaj vyrušuje," priznal.
Na rozdiel medzi utorkovým incidentom a predchádzajúcimi, izolovanými prípadmi bombových hrozieb poukazuje aj Královič. "To, čo tu teraz vidíme, je niečo veľmi hromadné, kybernetické, spĺňa to všetky znaky toho, že to nie je aktivita priamo zo Slovenska," skonštatoval. Samotný postup polície pripisuje vyhodnoteniu reálneho rizika, je presvedčený, že aj posilnenie monitoringu a policajných hliadok pred školami má zásadný význam. "Je to preventívna a upokojujúca vec, pretože rovnako dôležitá je aj samotná pocitová bezpečnosť a upokojenie atmosféry," vysvetlil.
Taktiež apeluje na to, aby v podobných prípadoch nebolo riešenie ponechané na individuálnom rozhodnutí. Pripomenul, že v súvislosti s bombovými hrozbami nariadili v niektorých prípadoch evakuáciu zriaďovatelia škôl, bez pokynu polície. Evakuácia však podľa Kráľoviča nemusí byť vždy ten správny postup. "Tá hrozba môže striehnuť aj vonku, paradoxne, pri sústredení väčšej skupiny na nechránenom priestore môže dôjsť k väčšiemu riziku útoku," argumentuje. Spomína preto aj postupy takzvanej invakuácie, zabezpečenia v uzavretom priestore do príchodu polície a následných krokov podľa pokynov bezpečnostných zložiek.
Polícia v utorok (7. 5.) evidovala vyše 1300 bombových hrozieb na školy. Ich šírenie môže byť posudzované ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za ktorý hrozí doživotný trest. Hrozby varovali pred bombami nielen na školách, ale aj v budovách bánk či predajniach elektrotechniky.
