Bratislava 17. augusta (TASR) - Extrémne horúčavy, ktoré toto leto sužovali Slovensko, sa vymykajú očakávaniam klimatológov. "To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia ako najpesimistickejšie klimatické scenáre," píšu v otvorenom liste prezidentovi, vláde a parlamentu klimatológovia Alexander Ač, Pavel Matejovič a Jozef Pecho. Upozorňujú, že klimatická zmena predstavuje civilizačnú hrozbu.

"Slovensko môže čakať podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia," poukazujú klimatológovia. Problém má mať predovšetkým poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Krajina má postupne nadobudnúť hlavne v južných oblastiach stepný charakter.

Pripomenuli, že klimatológovia upozorňujú na stále častejšie extrémy počasia či sucho v dôsledku globálneho otepľovania už desaťročia, varovania však nedostali náležitú pozornosť. "Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter," uvádzajú v liste Ač, Matejovič a Pecho.

Za potrebné považujú najmä adaptačné opatrenia týkajúce sa vodného hospodárstva. Ich základnou filozofiou by malo byť racionálne hospodárenie s vodnými zdrojmi. Na to by mali slúžiť najmä jazerá, rybníky či poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom využívala na hospodárske účely. Dôležitú funkciu zohrávajú aj les, močiare, mokrade a striedanie poľnohospodársky využívanej pôdy s lesnými porastmi. Takýto systém by zároveň plnil aj funkciu protipovodňovej ochrany.

"Klimatická zmena je a bude jeden z najvážnejších problémov strednej Európy aj Slovenska. Je preto smutné, že vláda nevytvára udržateľné pracovné miesta, ktoré neprispievajú k zhoršovaniu klimatickej zmeny. Podpora automobilizmu je, bohužiaľ, rozvojom presne toho odvetvia, v ktorom ako jedinom za posledných 20 rokov rastie spotreba fosílnych palív, a tým aj emisie CO2," hovorí Pavol Široký z Greenpeace Slovensko. Namiesto toho, aby vláda podporila úspory energie a obnoviteľné zdroje, dotuje a podporuje podľa jeho slov automobilizmus alebo ťažbu a spaľovanie nekvalitného hnedého uhlia.

Stratégiu adaptácie na klimatickú zmenu, ktorú prijal súčasný kabinet pred jeden a pol rokom, označil Široký za zdrap papiera. Poukazuje na to, že adaptačná stratégia musí viesť k reálnej ochrane lesov, zabráneniu ďalšieho betónovania tokov, obmedzeniu automobilizmu v mestách alebo podpore rozvoja prírodných vodných plôch a zavlažovacích systémom využívajúcich obnoviteľné zdroje. "Ak toto nedokáže súčasná vláda realizovať, tak nie je schopná reagovať na zhoršujúci sa problém globálneho otepľovania a adaptácie na klimatickú zmenu," doplnil.

Ministerstvo životného prostredia podľa slov hovorcu Maroša Stana podporuje úsilie zastaviť zmenu klímy. Pripomína však, že problém treba riešiť na celosvetovej úrovni. Kým sa k úsiliu bojovať proti klimatickej zmene nepripoja štáty ako USA, Čína či India, zmenu klímy sa podľa jeho slov nepodarí zastaviť. Slovensko v tomto smere podporuje politiku Európskej únie, ktorá sa považuje za zeleného lídra vo svete. Či sa štáty dohodnú na opatreniach na zastavenie, respektíve zmiernenie zmeny klímy, by mal ukázať tohtoročný klimatický summit v Paríži.