Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 17. november 2024Meniny má Klaudia
< sekcia Slovensko

Zmeny v školských zákonoch asi ovplyvnia i pravidlá prestupov žiakov

Ilustračné foto Foto: TASR/SOŠ drevárska Zvolen

Študent prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy s výučným listom bez maturity by už len tak nemal prestúpiť na študijný odbor ukončený s maturitou vo svojej alebo inej škole.

Bratislava 16. apríla (TASR) – Pravidlá prestupov žiakov sa zrejme zmenia. Študent prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy s výučným listom bez maturity by už len tak nemal prestúpiť na študijný odbor ukončený s maturitou vo svojej alebo inej škole. Vyplýva to zo zmien v školských zákonoch, ktoré v stredu (15.4.) schválila vláda na svojom zasadnutí. Po schválení v parlamente by mali začať platiť od budúceho školského roka.

Rezort školstva eviduje prípady, keď žiak nastúpil na odbor, na ktorý nemusel robiť prijímacie skúšky a následne požiadal o prestup napríklad na gymnázium. "Považujeme to za neférové a neetické voči ostatným žiakom, ktorí skúšky úspešne vykonali," podotkla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Pri zmene študijného alebo učebného odboru sa tak majú zaviesť aj povinné rozdielové skúšky. "Žiak, ktorý by chcel prestúpiť zo študijného odboru na učebný, tak urobiť môže," spresnila hovorkyňa.

Zmeny sa týkajú aj malotriedok. Školy s nízkym počtom by mohli spájať viaceré ročníky na prvom stupni do jednej triedy. Zachrániť sa tým majú školy, kde je len prvý stupeň ZŠ. Ďalšia novinka sa týka vzdelávacích štandardov, ktoré môžu byť využívané ako učebné osnovy. "Výhoda je, že školy nemusia tvoriť učebné osnovy, ale použijú príslušný vzdelávací štandard vyučovacieho predmetu, ktorý je vytvorený Štátnym pedagogickým ústavom," vysvetlila Dupaľová Ksenzsighová.

Vzdelávacie štandardy by tak mohla škola použiť ako učebné osnovy v prípade, ak nenavyšuje obsah učiva nad rámec, uvedený vo vzdelávacom štandarde. Zmeny sa dotknú aj počtu hodín vyučovania profesijných predmetov, ktorý sa rozširuje zo sedem na desať hodín týždenne, bez absolvovania doplňujúceho pedagogického štúdia odborníkmi z praxe. "Ide o prednášajúcich ako napríklad lekári, zdravotné sestry, právnici a ďalší odborníci z praxe," podotkla hovorkyňa.

V medzinárodných vzdelávacích programoch budú zrejme možné výnimky. Ak je potrebné overiť nové formy a metódy, ktoré sa nedajú zabezpečovať len pedagogickými zamestnancami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady, môže ministerstvo pružne reagovať a udeliť výnimku. "Znamená to, že škola môže tento medzinárodný vzdelávací program zabezpečovať aj osobami, ktoré nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale majú udelenú takúto výnimku," dodala Dupaľová Ksenzsighová.

Pre zmeny v školských zákonoch sa má tiež upraviť získavanie kreditov u učiteľov, termín zápisu žiakov do prvého ročníka ZŠ či voľba riaditeľov škôl.