Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvé informácie o brutálnom zákroku proti študentom na demonštrácii 17. novembra do VŠMÚ doniesol v sobotu 18. novembra Peter Gábor, ktorý študoval v Prahe réžiu.
Autor TASR
Bratislava 16 novembra (TASR) - Bývalá študentská líderka z novembra 1989, dnes odborníčka na médiá Zuzana Mistríková považuje za prirodzené, že iniciátormi začiatku Nežnej revolúcie boli popri študentoch herci, ktorí mohli využiť pôdu divadiel na to, aby ľuďom komunikovali myšlienky novembra. Aj pre známych umelcov to však bol zo začiatku riskantný krok. "Pre mňa bol dôležitý fakt, že sme boli v divadle a videli na javisku pána Labudu, ktorému sa triasli ruky, keď v nich držal papier, a na javisku stáli ľudia, kvôli ktorým sme na tej škole študovali a ktorí pre nás predstavovali autority, Porubjak, Lasica. Pre mňa bolo nepredstaviteľné, že by sme vyšli z divadla a neurobili to, čo sme urobili," spomína Mistríková na prvé dni Nežnej revolúcie.
Dodáva, že odvaha hercov vtedy študentov posilnila, ale obavy z toho, ako celý protest dopadne, samozrejme mali. "Bolo to obdobie, kedy ľudia sedeli vo väzení za prejavený názor. Krajina bola už od normalizačného obdobia udržiavaná v stabilnom utlmení, režim dával veľmi efektívne najavo, že keď prekročíte určitú hranicu, dostávate sa do priameho konfliktu s režimom. A tá hranica bola z dnešného pohľadu často absurdná, stačilo napríklad povedať, že nejaký nadriadený je hlupák," povedala. Ešte horšie bolo podľa nej to, že režim sa v takomto prípade nepomstil len dotyčnému kritikovi, ale aj jeho rodine a blízkym.
"Nemysleli sme si vtedy, že keď vystúpili Labuda, Porubjak, Lasica a my sme sa pridali, že sa nám nič nemôže stať. Aj sme mali prvé dni také pocity, že nás niekto sleduje, keď niekam ideme. Ale zrazu sa dostanete do situácie, keď si poviete, že ak teraz niečo neurobíte, tak kedy," spomína. Dodáva, že pred prvou veľkou demonštráciou v stredu mali v škole veľké zhromaždenie, kde študentom radili pedagógovia, ako sa majú zachovať a čo robiť v prípade mocenského zásahu.
Čo sa týka prvých momentov revolúcie, komunisti v tom čase podľa nej už tušili, že môžu prísť významné zmeny. Obávali sa dokonca aj študentského alegorického sprievodu, ktorým si chceli mladí ľudia z Vysokej školy múzických umení (VŠMÚ) pripomenúť Deň študentstva. "Nakoniec, bolo to 50. výročie udalostí v Prahe zo 17. novembra roku 1939, ktoré bolo neskôr dôvodom vzniku Dňa študentov, čo rozhýbalo pražských študentov. A režim už tušil, že dozrieva doba," pripomína Mistríková. "V Bratislave bolo rektorské voľno, bol to piatok, a snažili sa, aby sa vtedy študenti v školách príliš nenachádzali. Na VŠMU bol po asi dvadsiatich rokoch obnovený rituál krstenia prvákov. Tiež sme teda 17. novembra mali akciu, aj keď nám na poslednú chvíľu zakázali alegorický sprievod mestom a krstili sme len za múrmi školy," spomína Mistríková.
Prvé informácie o brutálnom zákroku proti študentom na demonštrácii 17. novembra do VŠMÚ doniesol v sobotu 18. novembra Peter Gábor, ktorý študoval v Prahe réžiu, ďalšie získali telefónom, alebo z rakúskej a ruskej televízie. "Zábery svedčili o tom, že stret bol naozaj fatálny. Z tých záberov išla brutalita a doslova beznádej," zdôraznila Mistríková. Kľúčové podľa nej vtedy bolo, že režim nezakročil proti nejakej skupine ľudí, ktorých mohol a priori vydávať za nepriateľov socializmu, ale proti obyčajným študentom. Táto skutočnosť rozhýbala hercov, ktorí začali v divadlách diskutovať s ľuďmi, ale aj solidaritu ostatných československých študentov a neskôr veľkú časť obyvateľov.
"Piatok bol sedemnásteho, v sobotu vyhlásili štrajk prvé pražské a brnenské divadlá, v nedeľu sa k nim pripojili bratislavské, Malá scéna SND a Astorka. Pred tým bolo o piatej stretnutie v Umeleckej besede, kde v podstate vznikla Verejnosť proti násiliu. My sme na tom stretnutí boli" dodala. "Od pondelka rána začal u nás na škole štrajk a v utorok večer sme, ako reakciu na zavretie divadiel ministrom kultúry, vyhlásili okupačný štrajk. Tak sa stala VŠMU miestom, kde sa najbližšie dni stretávali nitky všetkého diania," uvádza Mistríková. "Prečo práve zásah moci 17. novembra, po predchádzajúcej sviečkovej manifestácii a Palachovom týždni, bol tým, ktorý spustil zmeny? Režim v tomto prípade zmasakroval deti. A to bola príliš silná káva aj pre ľudí, ktorí pôvodne možno nechceli byť 'hrdinami'," uzavrela na margo udalostí z prvých dní Nežnej revolúcie Mistríková.
Dodáva, že odvaha hercov vtedy študentov posilnila, ale obavy z toho, ako celý protest dopadne, samozrejme mali. "Bolo to obdobie, kedy ľudia sedeli vo väzení za prejavený názor. Krajina bola už od normalizačného obdobia udržiavaná v stabilnom utlmení, režim dával veľmi efektívne najavo, že keď prekročíte určitú hranicu, dostávate sa do priameho konfliktu s režimom. A tá hranica bola z dnešného pohľadu často absurdná, stačilo napríklad povedať, že nejaký nadriadený je hlupák," povedala. Ešte horšie bolo podľa nej to, že režim sa v takomto prípade nepomstil len dotyčnému kritikovi, ale aj jeho rodine a blízkym.
"Nemysleli sme si vtedy, že keď vystúpili Labuda, Porubjak, Lasica a my sme sa pridali, že sa nám nič nemôže stať. Aj sme mali prvé dni také pocity, že nás niekto sleduje, keď niekam ideme. Ale zrazu sa dostanete do situácie, keď si poviete, že ak teraz niečo neurobíte, tak kedy," spomína. Dodáva, že pred prvou veľkou demonštráciou v stredu mali v škole veľké zhromaždenie, kde študentom radili pedagógovia, ako sa majú zachovať a čo robiť v prípade mocenského zásahu.
Čo sa týka prvých momentov revolúcie, komunisti v tom čase podľa nej už tušili, že môžu prísť významné zmeny. Obávali sa dokonca aj študentského alegorického sprievodu, ktorým si chceli mladí ľudia z Vysokej školy múzických umení (VŠMÚ) pripomenúť Deň študentstva. "Nakoniec, bolo to 50. výročie udalostí v Prahe zo 17. novembra roku 1939, ktoré bolo neskôr dôvodom vzniku Dňa študentov, čo rozhýbalo pražských študentov. A režim už tušil, že dozrieva doba," pripomína Mistríková. "V Bratislave bolo rektorské voľno, bol to piatok, a snažili sa, aby sa vtedy študenti v školách príliš nenachádzali. Na VŠMU bol po asi dvadsiatich rokoch obnovený rituál krstenia prvákov. Tiež sme teda 17. novembra mali akciu, aj keď nám na poslednú chvíľu zakázali alegorický sprievod mestom a krstili sme len za múrmi školy," spomína Mistríková.
Prvé informácie o brutálnom zákroku proti študentom na demonštrácii 17. novembra do VŠMÚ doniesol v sobotu 18. novembra Peter Gábor, ktorý študoval v Prahe réžiu, ďalšie získali telefónom, alebo z rakúskej a ruskej televízie. "Zábery svedčili o tom, že stret bol naozaj fatálny. Z tých záberov išla brutalita a doslova beznádej," zdôraznila Mistríková. Kľúčové podľa nej vtedy bolo, že režim nezakročil proti nejakej skupine ľudí, ktorých mohol a priori vydávať za nepriateľov socializmu, ale proti obyčajným študentom. Táto skutočnosť rozhýbala hercov, ktorí začali v divadlách diskutovať s ľuďmi, ale aj solidaritu ostatných československých študentov a neskôr veľkú časť obyvateľov.
"Piatok bol sedemnásteho, v sobotu vyhlásili štrajk prvé pražské a brnenské divadlá, v nedeľu sa k nim pripojili bratislavské, Malá scéna SND a Astorka. Pred tým bolo o piatej stretnutie v Umeleckej besede, kde v podstate vznikla Verejnosť proti násiliu. My sme na tom stretnutí boli" dodala. "Od pondelka rána začal u nás na škole štrajk a v utorok večer sme, ako reakciu na zavretie divadiel ministrom kultúry, vyhlásili okupačný štrajk. Tak sa stala VŠMU miestom, kde sa najbližšie dni stretávali nitky všetkého diania," uvádza Mistríková. "Prečo práve zásah moci 17. novembra, po predchádzajúcej sviečkovej manifestácii a Palachovom týždni, bol tým, ktorý spustil zmeny? Režim v tomto prípade zmasakroval deti. A to bola príliš silná káva aj pre ľudí, ktorí pôvodne možno nechceli byť 'hrdinami'," uzavrela na margo udalostí z prvých dní Nežnej revolúcie Mistríková.
