Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Možnosti budúcej spolupráce s ESA analyzovala aj Koncepcia vesmírnych aktivít v SR z roku 2019.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Po vypršaní zmluvy o spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) vo februári 2021 bude mať Slovensko dve možnosti, ako pokračovať. Uzavrieť môže ďalšiu päťročnú zmluvu o spolupráci, alebo sa stať pridruženým členom na sedem rokov. Pre TASR to uviedol tlačový odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.
V prípade uzavretia zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte na ďalších päť rokov formou PECS tzv. "PECS+" fázy je predpokladaný finančný príspevok vo výške približne 2,5 milióna eur. Ako priblížilo MŠVVaŠ, ide o náročnejšiu fázu, ako bola pôvodná PECS fáza, pretože okrem klasických PECS výziev zavádza nové dodatočné opatrenia a nástroje.
Druhou možnosťou je stať sa na sedem rokov pridruženým členom agentúry, tzv. "AM" (Associate membership). Ročne by SR prispievalo približne 4,5 milióna eur. "V súvislosti s uvedeným plnohodnotné členstvo pripadá do úvahy najskôr po siedmich rokoch," dodalo ministerstvo.
Možné scenáre spolupráce predstavila ESA formou Záverečnej správy / Slovakia PECS end of period Report hodnotenie účasti SR v programe PECS (Plán pre európske spolupracujúce štáty) v rokoch 2016 - 2020 na základe výsledkov piatich uskutočnených PECS výziev.
"Po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodne o forme ďalšej spolupráce s ESA vláda SR, ktorá v tejto súvislosti zhodnotí finančné možnosti krajiny a posúdi dosahy koronakrízy," vysvetlil rezort.
Možnosti budúcej spolupráce s ESA analyzovala aj Koncepcia vesmírnych aktivít v SR z roku 2019. Pokračovanie PECS fázy by podľa koncepcie mohlo priniesť príležitosť na zúčastňovanie sa PECS výziev a refinancovanie približne 80 až 85 percent príspevku SR do slovenských PECS projektov. Ako riziko pomenúva možné zaostávanie SR v rámci stredoeurópskeho regiónu.
Pridružené členstvo by mohlo podľa koncepcie priniesť príležitosť na prípravu kvalifikovaných reprezentantov SR do obmedzeného počtu výborov ESA, zapojenie SR do dodávateľských reťazcov strategických európskych projektov a infraštruktúr či dobehnutie trendu v stredoeurópskom regióne. Rizikom by mohlo byť problematické čerpanie slovenského príspevku, či už v oblasti povinných alebo voliteľných programov ESA, ktoré si vyžadujú istý stupeň pripravenosti a predpokladajú konkurencieschopnosť slovenského vesmírneho priemyslu.
V prípade uzavretia zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte na ďalších päť rokov formou PECS tzv. "PECS+" fázy je predpokladaný finančný príspevok vo výške približne 2,5 milióna eur. Ako priblížilo MŠVVaŠ, ide o náročnejšiu fázu, ako bola pôvodná PECS fáza, pretože okrem klasických PECS výziev zavádza nové dodatočné opatrenia a nástroje.
Druhou možnosťou je stať sa na sedem rokov pridruženým členom agentúry, tzv. "AM" (Associate membership). Ročne by SR prispievalo približne 4,5 milióna eur. "V súvislosti s uvedeným plnohodnotné členstvo pripadá do úvahy najskôr po siedmich rokoch," dodalo ministerstvo.
Možné scenáre spolupráce predstavila ESA formou Záverečnej správy / Slovakia PECS end of period Report hodnotenie účasti SR v programe PECS (Plán pre európske spolupracujúce štáty) v rokoch 2016 - 2020 na základe výsledkov piatich uskutočnených PECS výziev.
"Po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodne o forme ďalšej spolupráce s ESA vláda SR, ktorá v tejto súvislosti zhodnotí finančné možnosti krajiny a posúdi dosahy koronakrízy," vysvetlil rezort.
Možnosti budúcej spolupráce s ESA analyzovala aj Koncepcia vesmírnych aktivít v SR z roku 2019. Pokračovanie PECS fázy by podľa koncepcie mohlo priniesť príležitosť na zúčastňovanie sa PECS výziev a refinancovanie približne 80 až 85 percent príspevku SR do slovenských PECS projektov. Ako riziko pomenúva možné zaostávanie SR v rámci stredoeurópskeho regiónu.
Pridružené členstvo by mohlo podľa koncepcie priniesť príležitosť na prípravu kvalifikovaných reprezentantov SR do obmedzeného počtu výborov ESA, zapojenie SR do dodávateľských reťazcov strategických európskych projektov a infraštruktúr či dobehnutie trendu v stredoeurópskom regióne. Rizikom by mohlo byť problematické čerpanie slovenského príspevku, či už v oblasti povinných alebo voliteľných programov ESA, ktoré si vyžadujú istý stupeň pripravenosti a predpokladajú konkurencieschopnosť slovenského vesmírneho priemyslu.
