
V približne 30 percentách samospráv prebiehal zber textilu už pred plošným zavedením tejto povinnosti.
V približne 30 percentách samospráv prebiehal zber textilu už pred plošným zavedením tejto povinnosti a zber plynulo prešiel aj do roku 2025, tvrdí predseda ZMOS Jozef Božik. "Podľa dostupných informácií majú samosprávy rozmiestnené na svojom území kontajnery na zber šatstva a po naplnení budú odovzdávané na ďalšie nakladanie. Počíta sa s frekvenciou približne štyri, šesť až osem týždňov, ale samozrejme to závisí aj od veľkosti samosprávy," povedal. V niektorých obciach môžu obyvatelia odovzdať textil na zbernom dvore, alebo obce organizujú sezónny zber niekoľkokrát ročne.
Veľké mestá podľa ÚMS využívajú nádoby zberových spoločností, ktoré vedia s textilným odpadom pracovať, ako sú Ekocharita či Humana. "Tieto nádoby sú rozmiestnené po uliciach, občania by mali do nich vyhadzovať prioritne textil, ktorý je vhodný na recykláciu a opätovné použitie," podotkla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Doplnila, že každá samospráva zverejňuje informácie o zbere textilného odpadu prostredníctvom mestských novín, rozhlasu, webovej stránky a tiež by mal byť upravený aj vo Všeobecne záväznom nariadení o odpadoch.
ÚMS zároveň poukázala na to, že na Slovensku aj v celej Európskej únii sú kapacity na spracovávanie textilného odpadu nedostatočné. "Preto sa pokojne môže v praxi diať, že odpad z textilu bude síce vyzbieraný oddelene, ale i tak skončí na skládke," poznamenala Piršelová. ZMOS tiež považuje za potrebné, aby sa v rámci Slovenska dobudovala infraštruktúra, akou je rozšírenie spracovateľských kapacít a triediacich stredísk.
ZMOS zároveň trvá na tom, aby boli zákonom definované podmienky zberu textilu. Hlavnou požiadavkou ZMOS je zabezpečenie financovania zberu textilu prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. "To, akým spôsobom bude triedený zber textilu financovaný, rozhodnú členské štáty Európskej únie, súčasný návrh smernice však počíta so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako povinným mechanizmom pre všetky členské štáty," uviedol Božik s tým, že zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov v textile by sa finančné náklady, ktoré teraz znášajú samosprávy, preniesli na výrobcov.
Piršelová si tiež myslí, že pokiaľ nebude na výrobcov prenesená zodpovednosť za to, čo sa s textilom ďalej deje po jeho použití, nie je možné čakať, že sa v tejto oblasti niečo zmení. "Snahou všetkých zainteresovaných strán by malo byť to, aby sa aj pre túto komoditu mohol uplatniť princíp obehovej ekonomiky. Práve ten je cieľom zodpovedného a udržateľného prístupu nakladania s odpadom," skonštatovala.