Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príklady dobrej praxe vyberala podľa vyjadrenia predstaviteľov ZMOS hodnotiaca komisia, zložená zo starostov a primátorov s minimálne osemročnými skúsenosťami.
Autor TASR
Muráň 20. novembra (TASR) – Obec Muráň s aktivitou týkajúcou sa obnovy pečenia tradičných muránskych buchiet, bratislavská miestna časť Petržalka s dlhoročnou tradíciou podpory zveľaďovania predzáhradiek pri panelákoch, či multimediálna optická sieť mikroregiónu Horné Kysuce. To sú podľa predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) príklady dobrej praxe v obciach, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ďalšie samosprávy.
„Hlavný prínos tohto projektu je, že nečakáme, čo nám niekto urobí. Vidíme sami, koľko bolo rečí o vytváraní pracovných miest, vidíme, ako to je v niektorých obciach, že majú problém so zamestnanosťou, pretože fabriky odišli a nové nevznikli. Takže je dobré, že v týchto obciach sa vymýšľajú veci, ktoré tu už v minulosti fungovali, aby tu ľudia zostali a zamestnali sa," uviedol na margo príkladov predseda ZMOS Michal Sýkora na utorkovej tlačovej konferencii v Muráni.
Príklady dobrej praxe vyberala podľa vyjadrenia predstaviteľov ZMOS hodnotiaca komisia, zložená zo starostov a primátorov s minimálne osemročnými skúsenosťami. „Každý z príkladov je vhodný na inšpiráciu pre iné samosprávy, lebo v sebe nesie viacnásobný prínos. Tak z hľadiska budovania značky regionálnej produkcie, ako aj vo vzťahu k podpore miestnej ekonomiky, zvyšovaniu kvality miestnych služieb a s prihliadnutím na upevňovanie pozitívneho vzťahu obyvateľov k svojmu okoliu," dodávajú predstavitelia ZMOS.
Podľa slov hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka bola tlačová konferencia v Muráni úplne prvou, kde predstavili takéto príklady dobrej praxe v samosprávach. „Podobné osvedčené riešenia budeme predstavovať každé tri mesiace. V súčasnosti máme v zásobníku viac ako sto takýchto príkladov, ktoré boli veľmi prísne posúdené z viacerých hľadísk," konkretizoval.
Pri získavaní financií na podobné projekty môžu samosprávy podľa ZMOS využiť aj prostriedky zo švajčiarskeho finančného mechanizmu či nórskych fondov. „V minulom období sme mali v rámci nórskych grantov implementovaných viac ako 200 úspešných projektov v sume vyše 80 miliónov eur. Zo švajčiarskych grantov to bolo 23 projektov v sume okolo 60 miliónov eur," ozrejmil Ján Krak, generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR.
„Hlavný prínos tohto projektu je, že nečakáme, čo nám niekto urobí. Vidíme sami, koľko bolo rečí o vytváraní pracovných miest, vidíme, ako to je v niektorých obciach, že majú problém so zamestnanosťou, pretože fabriky odišli a nové nevznikli. Takže je dobré, že v týchto obciach sa vymýšľajú veci, ktoré tu už v minulosti fungovali, aby tu ľudia zostali a zamestnali sa," uviedol na margo príkladov predseda ZMOS Michal Sýkora na utorkovej tlačovej konferencii v Muráni.
Príklady dobrej praxe vyberala podľa vyjadrenia predstaviteľov ZMOS hodnotiaca komisia, zložená zo starostov a primátorov s minimálne osemročnými skúsenosťami. „Každý z príkladov je vhodný na inšpiráciu pre iné samosprávy, lebo v sebe nesie viacnásobný prínos. Tak z hľadiska budovania značky regionálnej produkcie, ako aj vo vzťahu k podpore miestnej ekonomiky, zvyšovaniu kvality miestnych služieb a s prihliadnutím na upevňovanie pozitívneho vzťahu obyvateľov k svojmu okoliu," dodávajú predstavitelia ZMOS.
Podľa slov hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka bola tlačová konferencia v Muráni úplne prvou, kde predstavili takéto príklady dobrej praxe v samosprávach. „Podobné osvedčené riešenia budeme predstavovať každé tri mesiace. V súčasnosti máme v zásobníku viac ako sto takýchto príkladov, ktoré boli veľmi prísne posúdené z viacerých hľadísk," konkretizoval.
Pri získavaní financií na podobné projekty môžu samosprávy podľa ZMOS využiť aj prostriedky zo švajčiarskeho finančného mechanizmu či nórskych fondov. „V minulom období sme mali v rámci nórskych grantov implementovaných viac ako 200 úspešných projektov v sume vyše 80 miliónov eur. Zo švajčiarskych grantov to bolo 23 projektov v sume okolo 60 miliónov eur," ozrejmil Ján Krak, generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR.
