Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samosprávy by podľa ZMOS-u mali podporovať verejnú dopravu na úkor individuálnej. Mali by napríklad obmedzovať dopravu v centrách miest bezemisnými zónami.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) spracovalo štúdiu ku klimatickým a energetickým výzvam pre samosprávy. Mapuje aktuálnu situáciu v oblasti energetiky a klímy. Formuluje východiská s finančnými a sociálno-ekonomickými dosahmi pre samosprávy. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
"Miestna územná samospráva postupne vníma oblasť klímy a energetiky ako mimoriadne dôležitú agendu, ktorá súvisí s nákladmi, výdavkami a hľadaním kompromisu medzi investíciami do riešení a očakávanými úsporami tak finančnými, ako aj environmentálnymi," skonštatoval Kaliňák.
Samosprávy by podľa ZMOS-u mali podporovať verejnú dopravu na úkor individuálnej. Mali by napríklad obmedzovať dopravu v centrách miest bezemisnými zónami. V súvislosti s klimatickou zmenou by mali podporovať tvorbu zelených striech, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu a znižovať teplotu v budove.
"Na znižovanie množstva odpadov jednotlivé samosprávy v rámci podpory obehového hospodárstva môžu iniciovať zriadenie tzv. ReUse-centier," podotkol Kaliňák s tým, že tam môžu zbierať použitý textil, nábytok či hračky.
Poukazuje aj na verejné budovy, z ktorých väčšina nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. Rekonštrukcia všetkých budov na požadovanú úroveň energetickej efektivity by podľa odhadov stála vyše päť miliárd eur. "Obnovené budovy by celkove mali spotrebu na úrovni necelých 20 percent dnešnej spotreby. Na financovanie obnovy budov je možné využiť vlastné aj externé zdroje financovania," povedal Kaliňák.
Samosprávy by tiež mali vypracovať plány mitigačných opatrení vo všetkých dôležitých oblastiach života mesta, hlavne v tých, ktoré produkujú najviac emisií skleníkových plynov.
Hlavným realizátorom v procese adaptácie na zmenu klímy by mala byť samospráva. Na to, aby mohla prijímať opatrenia, má štát vytvárať prostredie, ktoré má byť tvorené strategickým rámcom a národnou legislatívou, uviedol Kaliňák. Dodal, že každá samospráva by mala prijímať konkrétne adaptačné opatrenia na svojom území na základe vlastnej stratégie zostavenej podľa konkrétnych požiadaviek.
Dosahová štúdia "Klimatické a energetické výzvy pre samosprávu" bola spracovaná v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Ľudské zdroje.
"Miestna územná samospráva postupne vníma oblasť klímy a energetiky ako mimoriadne dôležitú agendu, ktorá súvisí s nákladmi, výdavkami a hľadaním kompromisu medzi investíciami do riešení a očakávanými úsporami tak finančnými, ako aj environmentálnymi," skonštatoval Kaliňák.
Samosprávy by podľa ZMOS-u mali podporovať verejnú dopravu na úkor individuálnej. Mali by napríklad obmedzovať dopravu v centrách miest bezemisnými zónami. V súvislosti s klimatickou zmenou by mali podporovať tvorbu zelených striech, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu a znižovať teplotu v budove.
"Na znižovanie množstva odpadov jednotlivé samosprávy v rámci podpory obehového hospodárstva môžu iniciovať zriadenie tzv. ReUse-centier," podotkol Kaliňák s tým, že tam môžu zbierať použitý textil, nábytok či hračky.
Poukazuje aj na verejné budovy, z ktorých väčšina nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. Rekonštrukcia všetkých budov na požadovanú úroveň energetickej efektivity by podľa odhadov stála vyše päť miliárd eur. "Obnovené budovy by celkove mali spotrebu na úrovni necelých 20 percent dnešnej spotreby. Na financovanie obnovy budov je možné využiť vlastné aj externé zdroje financovania," povedal Kaliňák.
Samosprávy by tiež mali vypracovať plány mitigačných opatrení vo všetkých dôležitých oblastiach života mesta, hlavne v tých, ktoré produkujú najviac emisií skleníkových plynov.
Hlavným realizátorom v procese adaptácie na zmenu klímy by mala byť samospráva. Na to, aby mohla prijímať opatrenia, má štát vytvárať prostredie, ktoré má byť tvorené strategickým rámcom a národnou legislatívou, uviedol Kaliňák. Dodal, že každá samospráva by mala prijímať konkrétne adaptačné opatrenia na svojom území na základe vlastnej stratégie zostavenej podľa konkrétnych požiadaviek.
Dosahová štúdia "Klimatické a energetické výzvy pre samosprávu" bola spracovaná v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Ľudské zdroje.
