Bratislava 25. júna (TASR) – Efektívnejší systém obhospodarovania komunálnych lesov podmieňujú aj nevyhnutné legislatívne zmeny. V nadväznosti na vypracovanú analýzu o hospodárení na lesných pozemkoch patriacich samosprávam to zdôrazňuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Hovorca združenia Michal Kaliňák ako príklad uvádza novelizáciu zákona na podporu lesného hospodárstva. "V rámci tohto zákona je vhodné vytvoriť legislatívny rámec na zriadenie podporného fondu v lesnom hospodárstve, čiastočne naviazaný na štátny rozpočet, ktorý by bolo možné využívať pre subjekty v ekonomicky nepriaznivej situácii pri živelných pohromách, kalamitách, v krízovom a bezpečnosť ohrozujúcom stave, pri budovaní ciest a ktorý by sa implementoval formou dotácie alebo bezúročného úveru," skonštatoval.

Legislatívnou zmenou by podľa Kaliňáka mal prejsť aj zákon o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. "Povinnosť likvidácie inváznych druhov by mala opäť prejsť z obcí na štát," vysvetlil Kaliňák. Argumentuje pritom tým, že súčasná litera zákona môže viesť k extrémnym nákladom samospráv i obecných lesných podnikov vrátane rizika likvidačných pokút, ktoré sú nad rámec ekonomických možností komunálnych subjektov.

Experti, ktorí sa venovali analytickej štúdii ZMOS-u o lesných pozemkoch v správe obcí, zároveň zdôraznili potrebu zmien v zákone o správnom konaní v nadväznosti na konania súvisiace so zákonom o ochrane prírody a krajiny a zákonom o lesoch. ZMOS navrhuje, aby úprava sprísnila podmienky, ktoré musia splniť účastníci konania. Vo všeobecnosti by nemali platiť na posúdenie práv účastníkov konania práva deklaratórnej povahy, ako je napríklad právo na priaznivé životné prostredie a podobne. "Tieto práva by sa mali týkať len miestne príslušnej verejnosti, to znamená verejnosti s trvalým pobytom v katastrálnom území, ktorého sa konanie týka," vysvetlil Kaliňák návrh zmeny. Upozornil, že v súčasnosti sa účastníkmi konania môžu prostredníctvom deklaratórných práv, ktoré príslušný správny orgán nemá kapacity posudzovať, stať aj obyvatelia s trvalým pobytom stovky kilometrov od miesta, ktorého sa konanie týka, a v danom území možno nikdy neboli, len sa cítia konaním dotknutí. "Ten, kto chce byť účastníkom konania, by mal preukázať, že jeho práva alebo právom chránené záujmy či povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté," upozornil hovorca združenia.

Zvýraznil, že v téme je potrebné venovať pozornosť aj nelegislatívnym oblastiam a v rámci sociálneho dialógu rozvíjať diskusie o prioritách obhospodarovania lesného majetku a schopnosti naplniť verejnosťou požadované ekosystémové služby. "Naďalej by mala zostať v pozornosti pripravenosť miestnej samosprávy rozvíjať podnikateľský potenciál lesného majetku v rámci hospodárskej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni, ale aj využívanie finančných mechanizmov SR a EÚ na podporu rozvoja ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií obecných a mestských lesov i možnosti uplatnenia sociálne slabších skupín v lesnom hospodárstve," dodal Kaliňák.

Analýza komunálnych lesov bola spracovaná expertným tímom počas šiestich mesiacov. Je verejne prístupná na webstránke Združenia miest a obcí Slovenska. ZMOS všetky svoje analytické výstupy sprístupňuje aj v špeciálnej rubrike s názvom "Knižnica ZMOS".