Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada o rok posunúť začiatok povinnosti samospráv zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu. "Na reálny a fungujúci výkon tohto opatrenia, ktoré má platiť od januára 2021, nie sú mestá a obce, ale ani celý systém triedeného zberu odpadov pripravené," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Upozornil, že minimálne ročný odklad je potrebný na to, aby sa nastavili potrebné pravidlá, prostredníctvom verejných súťaží zabezpečili technické kapacity a tiež sa domyslel systém prevozu a samotného zhodnotenia kuchynského odpadu bez rizík na životné prostredie, ktoré s tým súvisia. "Musíme si byť istí, že celý systém bude v praxi skutočne fungovať," zdôraznil.
Poukázal tiež na to, že bude potrebné doriešiť aj to, aký dosah budú mať zvýšené náklady samospráv na miestne poplatky, ktoré zaplatia obyvatelia miest a obcí. Turčány je presvedčený, že pred samotným spustením zberu zvyškov z kuchyne je potrebné aj edukovať a pripraviť občanov na to, prečo je dobré ich separovať a triediť zo zmesového odpadu.
Riaditeľ jednej z najväčších organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) Michal Sebíň na tlačovej konferencii zároveň upozornil, že pred spustením nového prvku v systéme triedeného zberu odpadu by sa mali vyriešiť problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho fungovanie. Konkretizoval problém freeriderov, teda výrobcov a dovozcov obalov a obalových výrobkov, ktorí prostredníctvom zákonných možností vypovedali v roku 2019 zmluvu s OZV, no novú nepodpísali. Na systéme triedeného zberu sa tak nepodieľajú a neboli za to ani pokutovaní. "V systéme triedeného zberu chýba približne pol milióna eur. Navyše sa zvyšuje finančná záťaž tých, ktorí sa na financovaní triedeného zberu podieľajú. V takejto situácii preto existuje riziko, že počet tých, ktorí nebudú pokračovať v zmluve s OZV, bude narastať, čo fungovanie triedeného zberu ďalej zhorší," dodal.
Za nevyhnutné preto považuje tento problém doriešiť. "Jednak by Slovenská inšpekcia životného prostredia mala okamžite sankcionovať nezodpovedných výrobcov a primäť ich aj k tomu, aby doplatili svoj podiel. Takisto je potrebné v samotnom zákone o odpadoch napraviť systémové chyby," dodal Sebíň.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Práve tie sú totiž významnou zložkou komunálneho odpadu a slovenské domácnosti ho produkujú denne. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu. Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie, ktoré si vyžiada vyššie náklady miest a obcí, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov.
Upozornil, že minimálne ročný odklad je potrebný na to, aby sa nastavili potrebné pravidlá, prostredníctvom verejných súťaží zabezpečili technické kapacity a tiež sa domyslel systém prevozu a samotného zhodnotenia kuchynského odpadu bez rizík na životné prostredie, ktoré s tým súvisia. "Musíme si byť istí, že celý systém bude v praxi skutočne fungovať," zdôraznil.
Poukázal tiež na to, že bude potrebné doriešiť aj to, aký dosah budú mať zvýšené náklady samospráv na miestne poplatky, ktoré zaplatia obyvatelia miest a obcí. Turčány je presvedčený, že pred samotným spustením zberu zvyškov z kuchyne je potrebné aj edukovať a pripraviť občanov na to, prečo je dobré ich separovať a triediť zo zmesového odpadu.
Riaditeľ jednej z najväčších organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) Michal Sebíň na tlačovej konferencii zároveň upozornil, že pred spustením nového prvku v systéme triedeného zberu odpadu by sa mali vyriešiť problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho fungovanie. Konkretizoval problém freeriderov, teda výrobcov a dovozcov obalov a obalových výrobkov, ktorí prostredníctvom zákonných možností vypovedali v roku 2019 zmluvu s OZV, no novú nepodpísali. Na systéme triedeného zberu sa tak nepodieľajú a neboli za to ani pokutovaní. "V systéme triedeného zberu chýba približne pol milióna eur. Navyše sa zvyšuje finančná záťaž tých, ktorí sa na financovaní triedeného zberu podieľajú. V takejto situácii preto existuje riziko, že počet tých, ktorí nebudú pokračovať v zmluve s OZV, bude narastať, čo fungovanie triedeného zberu ďalej zhorší," dodal.
Za nevyhnutné preto považuje tento problém doriešiť. "Jednak by Slovenská inšpekcia životného prostredia mala okamžite sankcionovať nezodpovedných výrobcov a primäť ich aj k tomu, aby doplatili svoj podiel. Takisto je potrebné v samotnom zákone o odpadoch napraviť systémové chyby," dodal Sebíň.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Práve tie sú totiž významnou zložkou komunálneho odpadu a slovenské domácnosti ho produkujú denne. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu. Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie, ktoré si vyžiada vyššie náklady miest a obcí, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov.
