Bratislava 20. januára (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nesúhlasí s tým, aby akcie obcí vo vodárenských spoločnostiach boli prevádzané na štát, samosprávny kraj alebo na prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácií. Reaguje tak na návrh novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne koaličných parlamentných poslancov.

ZMOS akceptuje zámer obmedziť či zastaviť prevody vlastníctva akcií (majetkovej účasti) miest a obcí mimo verejný sektor. Podotýka, že ide o kľúčovú a strategickú infraštruktúru, ktorá musí zostať v rukách samospráv ako akcionárov vodárenských spoločností. Združenie si však myslí, že naformulovaný a predložený poslanecký návrh zákona by tento zámer naplnil len čiastočne. "V prípade akceptovania stanoviska rezortu životného prostredia predloženého v predkladacej správe k návrhu zákona by sa zámer nemusel naplniť vôbec," upozornil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

ZMOS sa nestotožňuje so stanoviskom ministerstva životného prostredia, ktoré navrhuje možnosť prevodu majetkovej účasti aj na prevádzkovateľa verejného vodovodu či verejnej kanalizácie vo vlastníctve obce. "Týmto riešením by sa mohol vytvoriť model, ktorým by sa, naopak, prevod akcií mohol dostať mimo verejný sektor," skonštatoval Kaliňák. Združenie upozorňuje, že aktuálne viac ako 500 miest a obcí je vlastníkom majetku, ktorý nie je "v správe" vodárenských spoločností a prevádzkujú ho obce či nimi určení prevádzkovatelia. Je však stále v rukách samospráv.

Predkladatelia návrhu novely podľa ZMOS počítajú, že majetková účasť (akcie) štátu, samosprávneho kraja a obcí na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie by mohla byť prevedená na štát, samosprávny kraj či obec. Tým by sa podľa predkladateľov potvrdil verejný záujem a zastavili prevody vlastníctva akcií mimo verejný sektor.

ZMOS pripomína, že transformáciou vodárenských spoločností prešla majetková účasť štátu vodárenských spoločností len na mestá a obce. Samosprávne kraje ani štát neboli súčasťou transformačného procesu. "ZMOS disponuje informáciami o tom, že štát alebo samosprávne kraje môžu okrajovo vlastniť majetok vodárenských sústav. Nedisponujeme však údajmi o tom, že by štát alebo samosprávne kraje vlastnili akcie vodárenských alebo prevádzkových spoločností," poznamenal Kaliňák.

Majetková účasť tých obcí, ktoré na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva nechcú vlastniť majetkovú účasť, by podľa ZMOS mali prejsť v súlade s obchodným zákonníkom len na obec, v rámci územnej pôsobnosti existujúcich (materských) vodárenských spoločností alebo samotnú materskú vodárenskú spoločnosť, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí. "Takto zachováme funkčný systém s kľúčovou infraštruktúrou s priamym dosahom, vlastníctvom a zodpovedností miest a obcí," skonštatoval Kaliňák.