Bratislava 7. augusta (TASR) – S informáciami, ktoré dostávali mestá a obce od príslušných orgánov počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu, bolo spokojných vyše 80 percent samospráv. Mestá a obce zároveň priznali, že v niektorých oblastiach pocítili nedostatok informácií, týkali sa najmä oblasti pracovnoprávnych vzťahov počas pandémie, regulácie obchodných prevádzok či fungovania školských zariadení. Vyplýva to z prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), v ktorom od 1. júna do 8. júla odpovedalo 520 primátorov a starostov.

"Viac ako polovica oslovených zástupcov samospráv (58 percent) vyjadrila s informovaním úplnú spokojnosť, skôr spokojných bolo 23,2 percenta. Neutrálne sa k otázke vyjadrilo šesť percent respondentov, nespokojnosť s podávaním informácií priznalo 7,4 percenta primátorov a starostov, necelé jedno percento z toho bolo s informovaním úplne nespokojných. Približne päť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť," bilancoval výsledky prieskumu na piatkovom tlačovom brífingu hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.

Prieskum sa pýtal aj na rezervy v komunikácii zo strany štátu a ústredných orgánov štátnej správy. "Takmer 40 percent cítilo nedostatok informácií v oblasti otázok týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov počas pandémie. Vyše 26 percent opýtaných uviedlo, že potrebovalo dohľadávať informácie k zatváraniu a obmedzovaniu prevádzok. V oblasti školstva, zabezpečenia vyučovania či chodu školských zariadení chýbali informácie štvrtine opýtaných," informoval prvý podpredseda ZMOS-u Radomír Brtáň.

Najčastejším zdrojom informácií boli podľa vyjadrení starostov oznamy z Úradu verejného zdravotníctva SR (čerpalo z nich 71,7 percenta starostov a primátorov). Približne rovnaké percento samospráv využívalo aj informácie ZMOS-u. "Na 7500 adries samosprávnych orgánov odchádzal každý pracovný deň sumárny informačný mail týkajúci sa pandémie a opatrení, celkovo sme z ústredia ZMOS-u odoslali 224 takýchto mailov," uviedol Brtáň.

Samosprávy benefitovali z viacerých informačných zdrojov, využívali aj informácie z okresných úradov a ústredného krízového štábu, informácie z médií i komunikačných kanálov ministerstiev.

Brtáň napriek zložitosti situácie, na ktorú nebol nikto pripravený, vyzdvihol súčinnosť medzi jednotlivými aktérmi v zabezpečení protiepidemiologických opatrení, ocenil i proaktívnu úlohu miest a obcí v opatreniach prevencie a ochrany zdravia.

Nedokonalosti, ktoré sa pri aplikácii opatrení ukázali, poukazujú podľa neho na to, že v ďalších podobných krízových situáciách bude potrebná ešte väčšia miera spolupráce. "Poskytujeme plnú súčinnosť pri príprave materiálu, ktorý by sa mal týkať postupu a spolupráce pri zvládnutí prípadných ďalších krízových situácií," uviedol v súvislosti s pripravovaným dokumentom na pôde sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR, ktorý na základe doterajších skúseností a poznatkov generuje smernicu na zvládnutie prípadnej novej vlny ochorenia COVID-19.

"Reálny život ukázal, že poskytované usmernenia v podobných krízových situáciách nesmú byť dvojzmyselné, naopak, musia byť jasné a vykonateľné," dodal Kaliňák