Podľa združenia sa práve vďaka Nórskemu finančnému mechanizmu podarilo v uplynulých rokoch mnohým samosprávam miest a obcí zvýšiť kvalitu života v rôznych oblastiach.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) víta, že mestá a obce môžu naďalej čerpať financie z tzv. nórskych fondov. Na predĺžení čerpania na ďalších sedem rokov sa začiatkom apríla dohodla vláda SR a Nórske kráľovstvo.
Podľa združenia sa práve vďaka Nórskemu finančnému mechanizmu podarilo v uplynulých rokoch mnohým samosprávam miest a obcí zvýšiť kvalitu života v rôznych oblastiach. "Nástroje nórskeho finančného mechanizmu považujeme za významnú pomoc, pretože poskytujú podporu aj v oblastiach, ktoré sú na Slovensku stále značne podhodnotené," informoval TASR výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška. Ide napr. o investície do životného prostredia či kultúrnych pamiatok.
ZMOS preto verí, že takéto ciele budú súčasťou uvedeného finančného mechanizmu aj v nasledujúcich rokoch. Podľa neho treba totiž vyzdvihnúť skutočnosť, že mnohé slovenské mestá a obce si mohli cez nórske fondy zrekonštruovať či vybudovať mnohé objekty.
Vedenie ZMOS-u zároveň zdôrazňuje aj príkladný mechanizmus riadenia týchto fondov, ktorý by mohol svojím nastavením poslúžiť za vzor mnohým operačným programom v rámci eurofondov. "S týmto finančným mechanizmom sa spájajú jasné pravidlá, ktorými si koneční príjemcovia vytvorili dôveru, ktorá je prvým predpokladom úspešného čerpania a implementácie projektov," doplnil Muška.
Na predĺžení čerpania tzv. nórskych fondov na ďalších sedem rokov sa dohodla Slovenská republika a Nórske kráľovstvo začiatkom apríla v rámci rokovaní ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka s nórskym rezortným kolegom Borgeom Brendem.
Podľa združenia sa práve vďaka Nórskemu finančnému mechanizmu podarilo v uplynulých rokoch mnohým samosprávam miest a obcí zvýšiť kvalitu života v rôznych oblastiach. "Nástroje nórskeho finančného mechanizmu považujeme za významnú pomoc, pretože poskytujú podporu aj v oblastiach, ktoré sú na Slovensku stále značne podhodnotené," informoval TASR výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška. Ide napr. o investície do životného prostredia či kultúrnych pamiatok.
ZMOS preto verí, že takéto ciele budú súčasťou uvedeného finančného mechanizmu aj v nasledujúcich rokoch. Podľa neho treba totiž vyzdvihnúť skutočnosť, že mnohé slovenské mestá a obce si mohli cez nórske fondy zrekonštruovať či vybudovať mnohé objekty.
Vedenie ZMOS-u zároveň zdôrazňuje aj príkladný mechanizmus riadenia týchto fondov, ktorý by mohol svojím nastavením poslúžiť za vzor mnohým operačným programom v rámci eurofondov. "S týmto finančným mechanizmom sa spájajú jasné pravidlá, ktorými si koneční príjemcovia vytvorili dôveru, ktorá je prvým predpokladom úspešného čerpania a implementácie projektov," doplnil Muška.
Na predĺžení čerpania tzv. nórskych fondov na ďalších sedem rokov sa dohodla Slovenská republika a Nórske kráľovstvo začiatkom apríla v rámci rokovaní ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka s nórskym rezortným kolegom Borgeom Brendem.