Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zonácia bude mať podľa primátora Kysuckého Nového Mesta Mariána Mihaldu dosah na znižovanie zamestnanosti a spôsobí výpadok na daniach samospráv.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. júna (TASR) - Starostovia obcí vyzývajú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby s nimi začalo komunikovať o pripravovaných zonáciách národných parkov. Neviedlo s nimi dialóg a neakceptovalo ich pripomienky k tvorbe zonácií. Na tlačovej konferencii Združenia miesta a obcí Slovenska to uviedol primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda. Zároveň tvrdí, že samosprávy nie sú proti lesným a národným parkom a podporia zmysluplnú zonáciu.
Zonácia bude mať podľa Mihaldu dosah na znižovanie zamestnanosti a spôsobí výpadok na daniach samospráv. Taktiež poukazuje na to, že mnoho ľudí vykuruje drevom. Po zonácii nebudú môcť píliť drevo, budú musieť byť zásobovaní z iných regiónov a cena dreva tak bude vyššia.
Zonácia národného parku Veľká Fatra bola "šitá horúcou ihlou" a neprebehla diskusia s odborníkmi z lesníctva či poľnohospodárstva. "Prijímame zonáciu národného parku, ale až po podmienkach, že budú s nami komunikovať a že budú zapracované nielen naše pripomienky, ale aj pripomienky odbornej verejnosti," povedala starostka obce Liptovské Revúce Jana Šimová s tým, že téma zonácie polarizuje spoločnosť.
Spôsob, aký zvolilo ministerstvo životného prostredia pri tvorbe zonácií, nie je podľa starostu obce Podhradie Miroslava Jánošíka v súlade so správou pozemkov ich vlastníkmi. "My chceme ochranu. Vážime si, čo tam máme, ale chceme na nej spolupracovať spoločne s odborníkmi z ochrany prírody, poľnohospodármi a lesmi," poznamenal. Poukázal na niekoľko "zaražajúcich príkladov" z programu zonácie a starostlivosti o národný park.
"Sme ľudia žijúci v regióne. My vieme, čo nás najviac trápi, aký dosah to môže mať a veľakrát vieme pomôcť vyriešiť problematiku, ktorá je šitá horúcou ihlou," skonštatoval Mihalda. Zároveň poznamenal, že im ide o zachovanie národných parkov, rozumné hospodárenie a šetrenie prírody.
MŽP považuje samosprávy za svojho prirodzeného partnera, je vždy otvorené diskusii pri konkrétnych zámeroch zonácií, reagovalo pre TASR. Deklaruje, že s niektorými samosprávami už predstavitelia ministerstva rokovali, ďalšie stretnutia sa uskutočnia.
"Aj príklady z praxe ako je Slovenský raj, ktorý prešiel procesom v roku 2015 ukazujú, ako je zonácia dôležitá pre ľudí. Nastaví jasné pravidlá fungovania, zabezpečí stabilitu a predvídateľné podmienky regionálneho rozvoja, turizmu, služieb," uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Dodal, že v konečnom dôsledku budú zo zonácie profitovať samosprávy a miestni obyvatelia.
Ministerstvo myslí aj na projekty, ktoré podporia mestá a obce v bezprostrednom kontakte s národnými parkami, či už ide o investície z Envirofondu, plánu obnovy alebo eurofondov.
Zonácia bude mať podľa Mihaldu dosah na znižovanie zamestnanosti a spôsobí výpadok na daniach samospráv. Taktiež poukazuje na to, že mnoho ľudí vykuruje drevom. Po zonácii nebudú môcť píliť drevo, budú musieť byť zásobovaní z iných regiónov a cena dreva tak bude vyššia.
Zonácia národného parku Veľká Fatra bola "šitá horúcou ihlou" a neprebehla diskusia s odborníkmi z lesníctva či poľnohospodárstva. "Prijímame zonáciu národného parku, ale až po podmienkach, že budú s nami komunikovať a že budú zapracované nielen naše pripomienky, ale aj pripomienky odbornej verejnosti," povedala starostka obce Liptovské Revúce Jana Šimová s tým, že téma zonácie polarizuje spoločnosť.
Spôsob, aký zvolilo ministerstvo životného prostredia pri tvorbe zonácií, nie je podľa starostu obce Podhradie Miroslava Jánošíka v súlade so správou pozemkov ich vlastníkmi. "My chceme ochranu. Vážime si, čo tam máme, ale chceme na nej spolupracovať spoločne s odborníkmi z ochrany prírody, poľnohospodármi a lesmi," poznamenal. Poukázal na niekoľko "zaražajúcich príkladov" z programu zonácie a starostlivosti o národný park.
"Sme ľudia žijúci v regióne. My vieme, čo nás najviac trápi, aký dosah to môže mať a veľakrát vieme pomôcť vyriešiť problematiku, ktorá je šitá horúcou ihlou," skonštatoval Mihalda. Zároveň poznamenal, že im ide o zachovanie národných parkov, rozumné hospodárenie a šetrenie prírody.
MŽP považuje samosprávy za svojho prirodzeného partnera, je vždy otvorené diskusii pri konkrétnych zámeroch zonácií, reagovalo pre TASR. Deklaruje, že s niektorými samosprávami už predstavitelia ministerstva rokovali, ďalšie stretnutia sa uskutočnia.
"Aj príklady z praxe ako je Slovenský raj, ktorý prešiel procesom v roku 2015 ukazujú, ako je zonácia dôležitá pre ľudí. Nastaví jasné pravidlá fungovania, zabezpečí stabilitu a predvídateľné podmienky regionálneho rozvoja, turizmu, služieb," uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Dodal, že v konečnom dôsledku budú zo zonácie profitovať samosprávy a miestni obyvatelia.
Ministerstvo myslí aj na projekty, ktoré podporia mestá a obce v bezprostrednom kontakte s národnými parkami, či už ide o investície z Envirofondu, plánu obnovy alebo eurofondov.
