Povina 11. augusta (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) je znepokojené, že samosprávy musia vynakladať vlastné financie na odstraňovanie čiernych skládok na pozemkoch v správe alebo majetku štátu. Preto začne rokovať so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), prípadne s ministerstvom životného prostredia (MŽP) a predstaví možnosti riešenia. Na tlačovej konferencii v Povine v okrese Kysucké Nové Mesto o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Zásadným návrhom je podľa neho vytvorenie finančného fondu SPF, z ktorého bude financovať odstraňovanie čiernych skládok na jeho pozemkoch. "A ak pozemok dal SPF do správy niekomu inému, aby sa on podieľal. Rešpektujeme právo vlastniť, ale od tohto práva nemožno oddeliť povinnosť starať sa. A zdá sa, že SPF sa o svoje pozemky nestará. Sú tam často náletové dreviny, často pôsobia maximálne neesteticky a preto sú stále magnetom na čierne skládky," povedal Kaliňák.

"Je veľmi nespravodlivé a nelogické, aby sme odstraňovali z vlastného rozpočtu skládky, ktoré sme nevytvorili. Na druhej strane, pokiaľ žiadame od SPF časť pozemku, napríklad na rozšírenie miestnej komunikácie, tak nám povedia, že nám ho odpredajú. Takže sa pýtam, prečo na jednej strane máme z nášho rozpočtu platiť nelegálne čierne skládky na pozemkoch štátu. A na druhej strane, keď chceme pomoc od štátu vo verejnom záujme, tak si to máme zaplatiť," uviedla starostka Poviny Alena Dudeková.

Na čierne skládky na poľných cestách k poľnohospodárskym pozemkom upozornil starosta Veľkej Paky v okrese Dunajská Streda Ivan Seňan. "Poľné cesty sú pravidelne terčom ľudí, ktorí tam ukladajú čierne skládky. Viac-menej sa nám ich darí likvidovať. Ale momentálne je odstránenie jednej väčšej a jednej menšej skládky finančne ohodnotené na vyše 12.000 eur. To už dosť zaťažuje náš rozpočet. Nehovoriac o tom, že vyše roka sa boríme s pandémiou nového koronavírusu, ktorá negatívne vplýva na finančný príjem obcí. Boli by sme radi, keby sme našli partnera. Či už v štáte alebo v SPF, aby sa s nami rozprávali, ako ďalej riešiť tieto problémy," podotkol Seňan.



Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda upozornil aj na problémy s vrakmi áut. „Obyvatelia po zdražovaní ocele a železa skupujú staré vraky a rozoberajú ich. Železo predajú v zberných surovinách a vnútorné vybavenie auta pohodia kdekoľvek. A samosprávy sa s tým musia vysporiadať za vlastné financie,“ dodal primátor Kysuckého Nového Mesta.

Podľa Aleny Mahutovej z odboru komunikácie a špeciálnych činností SPF zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu upravuje zákon o odpadoch. "Ak sa podľa zákona nezistí zodpovedná osoba a ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu zabezpečí obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený. SPF sa priamo podieľať na odstraňovaní skládok v zmysle platnej legislatívy nemôže. V zmysle zákona nemôže užívať pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, preto nemá vo svojom rozpočte ani finančné prostriedky, ktoré by mohol na takýto účel použiť. Záväzok zabrániť vzniku skládky odpadu na prenajatých pozemkoch v správe alebo nakladaní fondu preberajú na seba nájomcovia SPF. Ak napriek tomu nelegálna skládka vznikne, nájomca je v zmysle zmluvy povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, obci, prenajímateľovi a nelegálnu skládku odpadov odstrániť na vlastné náklady," uviedla Mahutová.

Tlačové oddelenie MŽP informovalo, že ministerstvo intenzívne komunikuje so samosprávami a občianskymi združeniami pri odstraňovaní nelegálnych skládok a nastavovaní vhodného systému triedenia komunálnych odpadov. "V roku 2021 prostredníctvom Kancelárie prvého kontaktu – Zelenej linky zaslalo obciam 685 a okresným úradom 257 oznámení o nezákonne umiestnenom odpade. Zákon o odpadoch komplexne rieši postup od zisťovania osoby zodpovednej za nezákonne uložený odpad až po rozsah nezákonne uloženého odpadu. Obsah nelegálnych skládok tvorí prevažne komunálny a drobný stavebný odpad, ale v niektorých prípadoch je to aj nebezpečný odpad. Problémom je skutočnosť, že sa ťažko preukazuje, kto ich vytvoril. Potrebná je preto spolupráca s občanmi. Svedok navážania čo i len drobného stavebného odpadu by mal upovedomiť príslušné orgány a zároveň pomôcť určiť páchateľa. Rovnako môžu pomôcť aj obce. Ak pravidelne na tom istom mieste vznikne nelegálna skládka, je možné odhaliť páchateľa vďaka fotopasci, udeliť mu adekvátnu sankciu a vykonať nápravu,“ skonštatovalo tlačové oddelenie MŽP.