Bratislava 17. októbra (TASR) – "Hlohovec oslobodili Rumuni. A ja si pamätám, ako sme vyšli von z tej pivnice. Bolo nádherné slnečno a ja si pamätám to svetlo. Ako som z tej tmy vyšiel von a všetko bolo zaliate svetlom. Viete, pre mňa je sloboda slnko," týmito slovami spomínal Juraj Stern na svoje detské roky počas 2. svetovej vojny, ktoré spolu s rodinou prežil v úkryte u rodiny Zelenayovcov v Hlohovci.

Juraj Stern je známy nielen vďaka svojej odbornej a pedagogickej činnosti, ale aj pevnými občianskymi postojmi. Prezident Andrej Kiska ho 15. marca 2017 vymenoval do funkcie rektora Paneurópskej vysokej školy.

Profesor Juraj Stern sa v sobotu 17. októbra dožíva 80 rokov.

Juraj Stern sa narodil 17. októbra 1940 v Bratislave. Krátko po jeho narodení utiekla rodina Sternovcov do Michaloviec. Otec Juraja Sterna mal byť deportovaný do koncentračného tábora, no dva razy sa mu podarilo utiecť zo zberného miesta. Rodina sa potom až do konca vojny skrývala v Hlohovci u Michala Zelenaya.

"Schoval nás do maštale. Bol som tam asi dva týždne alebo možno aj viac, schovaný vo válove. Predstavte si štvorročné decko, ktoré pochopilo, že nesmie kričať, nesmie vyjsť von, nesmie plakať, nesmie nikoho volať. Slovom: musí byť absolútne ticho. Jedine keď prišiel pán Zelenay alebo jeho manželka Borka podojiť kravu, tak vtedy som sa mohol s nimi trochu porozprávať," popisoval svoje detstvo Juraj Stern v rámci projektu Príbehy 20. storočia. Ako dodal, Zelenayovci za svoju pomoc nikdy nechceli peniaze.

V roku 1958 Juraj Stern zmaturoval na Jedenásťročnej strednej škole, ale kvôli tzv. buržoáznemu pôvodu nedostal odporúčanie na ďalšie štúdium. Vyučil sa za strojového sadzača, ukončil aj grafickú školu a rok pracoval v Polygrafických závodoch v Bratislave. Z tohto pracovného zaradenia nebolo možné ísť študovať humanitné vedy, preto sa rozhodol pre štúdium na Fakulte odvetvových ekonomík Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Bratislave. Štúdium absolvoval v roku 1966 a vrátil sa ako ekonóm do bratislavských Polygrafických závodov. Po dvoch rokoch odišiel na VŠE, kde nastúpil ako pedagóg na Katedru organizácie a riadenia výroby.

Potom ako odmietol sovietsku inváziu v auguste 1968, sa jeho profesionálny rast na dlhší čas pribrzdil. Novú šancu mu opäť poskytli spoločenské zmeny po Novembri '89. V rokoch 1990-1991 pôsobil vo funkcii prodekana pre zahraničné styky a v roku 1993 sa stal prorektorom pre tú istú oblasť. V rokoch 1994 - 2000 bol rektorom Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave. Dva roky bol tiež prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie (SRK).

Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov, prednášal v Nemecku, Rakúsku, USA, Maďarsku a mnohých ďalších krajinách. Zúčastnil sa na dvoch svetových ekonomických fórach v Crans Montane (Švajčiarsko) a Salzburgu (Rakúsko). Zároveň pomáhal študentom, aby mali možnosť vzdelávať sa na vysokých školách v zahraničí.

Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Centrum európskych štúdií. Stal sa členom vedeckých rád viacerých vysokých škôl (Univerzita Komenského v Bratislave, Ekonomická univerzita v Bratislave, Masarykova univerzita v Brne). Od roku 2000 zastával post predsedu Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Z jeho iniciatívy sa uskutočnilo niekoľko seminárov na tému integrácie Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Od roku 2017 je Juraj Stern rektorom Paneurópskej vysokej školy.

Juraj Stern je nositeľom viacerých ocenení. Univerzita v Budapešti mu udelila v roku 1997 čestný doktorát. Je držiteľom prestížnej Stredoeurópskej ceny, ktorú udeľuje Rakúsky inštitút, nositeľom ceny primátora hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2000. Slovenská akadémia vied (SAV) mu udelila vyznamenanie za ojedinelú zásluhu pri podpore vedeckého vzdelávania. V roku 2001 ho prezident Rakúskej republiky na základe rozhodnutia rakúskej vlády vyznamenal Dvojitým krížom za zásluhy rozvoja vedy a umenia, čo je najvyššie štátne vyznamenanie, ktoré udeľuje Rakúsko cudzím štátnym príslušníkom.

V roku 2002 mu prezident SR na návrh vlády udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. Z rúk podpredsedníčky vlády Márie Kadlečíkovej si prevzal v septembri 2002 pamätnú medailu M. R. Štefánika za prínos v oblasti európskej integrácie. V roku 2003 dostal od nemeckého prezidenta Kríž za zásluhy a francúzsky prezident ho vymenoval za Rytiera národného rádu.

Juraj Stern nominoval záchrancov svojej rodiny Michala a Barboru Zelenayových z Hlohovca na ocenenie Spravodliví medzi národmi. Išlo o náročný proces, ktorý trval tri roky a sprevádzali ho podrobné rozhovory o čase, keď sa jeho rodina skrývala pred nacistickým besnením. Napokon 21. augusta 2009 prevzala toto ocenenie dcéra Michala a Barbory Zelenayových Mária Ševčíková.