Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za ambíciou vo vládnom programe o zrušení súhlasu Ústavného súdu na väzbu sudcov sú podľa Združenia za otvorenú justíciu nedávne skúsenosti pri realizácii tejto kompetencie.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) – Zrušenie súhlasu Ústavného súdu SR na väzobné trestné stíhanie sudcov a generálneho prokurátora je vhodný námet na diskusiu.
Pri zavedení trestného činu ohýbania práva treba dať pozor na kriminalizáciu sudcov. Vo svojom zhodnotení programového vyhlásenia vlády to uviedli predstavitelia Združenia za otvorenú justíciu (ZOJ). TASR o tom informovali hovorcovia ZOJ Dušan Čimo a Katarína Javorčíková.
Za ambíciou vo vládnom programe o zrušení súhlasu Ústavného súdu na väzbu sudcov sú podľa ZOJ nedávne skúsenosti pri realizácii tejto kompetencie. Samotný proces Ústavného súdu považuje ZOJ v tomto prípade za netransparentný, pretože v ňom plénum rozhoduje tajným hlasovaním, keď nie je možné zistiť, kto ako hlasoval ani aké boli dôvody na vzatie, respektíve nevzatie do väzby. Ak by napokon k zrušeniu súhlasu Ústavného súdu nedošlo, tak si predstavitelia ZOJ myslia, že by malo byť hlasovanie o väzbe sudcov verejné. Jednotliví sudcovia by mali tiež mať možnosť pripojiť k rozhodnutiam, ktoré neboli prijaté jednomyseľne, odlišné stanoviská.
Podľa momentálnej zákonnej úpravy musí sudcov na väzobné stíhanie vydať Ústavný súd. Ten rozhoduje o tom, či bude mať prokuratúra vôbec možnosť stíhať sudcov väzobne a až potom rozhoduje príslušný súd o samotnej väzbe. Naposledy Ústavný súd rozhodoval v marci o väzbe sudcov z Threemy Mariana K. Vtedy zobral do väzby piatich z 13 obvinených sudcov. Pri ôsmich sudcoch, ktorí zostali stíhaní na slobode, vtedy Ústavný súd konštatoval, že nevidel ústavnoprávne dôvody na udelenie súhlasu na vzatie do väzby.
V otázke rozhodovacej imunity, ktorú sa vláda pre sudcov takisto zaviazala v programe zrušiť, si ZOJ myslí, že bola už fakticky prelomená zavedením disciplinárneho previnenia sudcu za zrejme svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom.
„Toto disciplinárne previnenie má byť teraz doplnené trestným činom tzv. ohýbania práva. V oboch prípadoch nesmie ísť o postih za právny názor sudcu, ak je riadne odôvodniteľný zákonným výkladom platného práva a platnej judikatúry,“ uvádzajú zástupcovia ZOJ.
Pri existencii takých nástrojov by bolo podľa členov ZOJ vypustenie rozhodovacej imunity zásahom do nezávislosti súdnej moci a umožňovalo by kriminalizovanie sudcu aj za ich rozhodovanie, ktoré by inak neprekračovalo rámec zákona. To by podľa stanoviska ZOJ porušovalo základné a ústavné právo občanov na nezávislého sudcu. Zároveň by mal byť narušený princíp rovnocennosti všetkých troch mocí v štáte, vzhľadom na existenciu poslaneckej a prezidentskej imunity.
Pri zavedení trestného činu ohýbania práva treba dať pozor na kriminalizáciu sudcov. Vo svojom zhodnotení programového vyhlásenia vlády to uviedli predstavitelia Združenia za otvorenú justíciu (ZOJ). TASR o tom informovali hovorcovia ZOJ Dušan Čimo a Katarína Javorčíková.
Za ambíciou vo vládnom programe o zrušení súhlasu Ústavného súdu na väzbu sudcov sú podľa ZOJ nedávne skúsenosti pri realizácii tejto kompetencie. Samotný proces Ústavného súdu považuje ZOJ v tomto prípade za netransparentný, pretože v ňom plénum rozhoduje tajným hlasovaním, keď nie je možné zistiť, kto ako hlasoval ani aké boli dôvody na vzatie, respektíve nevzatie do väzby. Ak by napokon k zrušeniu súhlasu Ústavného súdu nedošlo, tak si predstavitelia ZOJ myslia, že by malo byť hlasovanie o väzbe sudcov verejné. Jednotliví sudcovia by mali tiež mať možnosť pripojiť k rozhodnutiam, ktoré neboli prijaté jednomyseľne, odlišné stanoviská.
Podľa momentálnej zákonnej úpravy musí sudcov na väzobné stíhanie vydať Ústavný súd. Ten rozhoduje o tom, či bude mať prokuratúra vôbec možnosť stíhať sudcov väzobne a až potom rozhoduje príslušný súd o samotnej väzbe. Naposledy Ústavný súd rozhodoval v marci o väzbe sudcov z Threemy Mariana K. Vtedy zobral do väzby piatich z 13 obvinených sudcov. Pri ôsmich sudcoch, ktorí zostali stíhaní na slobode, vtedy Ústavný súd konštatoval, že nevidel ústavnoprávne dôvody na udelenie súhlasu na vzatie do väzby.
V otázke rozhodovacej imunity, ktorú sa vláda pre sudcov takisto zaviazala v programe zrušiť, si ZOJ myslí, že bola už fakticky prelomená zavedením disciplinárneho previnenia sudcu za zrejme svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom.
„Toto disciplinárne previnenie má byť teraz doplnené trestným činom tzv. ohýbania práva. V oboch prípadoch nesmie ísť o postih za právny názor sudcu, ak je riadne odôvodniteľný zákonným výkladom platného práva a platnej judikatúry,“ uvádzajú zástupcovia ZOJ.
Pri existencii takých nástrojov by bolo podľa členov ZOJ vypustenie rozhodovacej imunity zásahom do nezávislosti súdnej moci a umožňovalo by kriminalizovanie sudcu aj za ich rozhodovanie, ktoré by inak neprekračovalo rámec zákona. To by podľa stanoviska ZOJ porušovalo základné a ústavné právo občanov na nezávislého sudcu. Zároveň by mal byť narušený princíp rovnocennosti všetkých troch mocí v štáte, vzhľadom na existenciu poslaneckej a prezidentskej imunity.
