Bratislava 25. júna (TASR) – Deväťdesiat nových sudcov a taký istý počet vyšších súdnych úradníkov a súdnych asistentiek. Na takéto personálne posilnenie súdov vyzvali dnes výkonnú a zákonodarnú moc predstavitelia združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ). Súdna moc podľa nich nie je schopná zvládnuť vyriešenie svojich problémov. Združenie zhodnotilo obdobie jedného roka po odchode Štefana Harabina z vrcholných justičných postov predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Skonštatovalo, že za tento čas sa eliminovali konflikty medzi názorovo rozdelenými sudcami. Ocenilo tiež, že predstavitelia justície komunikujú kultivovane a vo vecnej rovine.

„Podstata tých problémov, ktoré v súdnictve sú, sa však doposiaľ nezmenila,“ uviedla prezidentka združenia Katarína Javorčíková. Vysvetlila, že ide najmä o nízku dôveryhodnosť súdnictva, kvalitu niektorých rozhodnutí a odlišnosť súdnych rozhodnutí v rovnakých otázkach.

Problémom sú aj neprimerane dlhé súdne konania, ktoré sú podľa predstaviteľov ZOJ do veľkej miery dôsledkom enormne zvýšenej zaťaženosti súdov. Člen stavovskej organizácie a predseda Krajského súdu v Trnave Anton Jaček ju demonštroval na vlastnom príklade.

Kým 31. mája 2008 mal na stole 30 nevybavených vecí čakajúcich na naštudovanie a rozhodnutie, dnes k rovnakému dátumu mali jeho kolegovia na stole po 250 až 300 nevybavených vecí, čo je desaťnásobne viac, upozornil.

Takýto nápad podľa neho nie je „v ľudských silách kvalitne a včas vybaviť“. Na trnavskom Krajskom súde je preto aktuálne taká situácia, že v prípade podania, ktoré príde dnes, len rok trvá, kým sa „dostane do poradia“, priblížil Jaček s tým, že podobná situácia je aj inde.

„Nevidíme inú cestu momentálne ako v navýšení počtu sudcov, inak sa nepohneme. Aj keď to bude znieť politikom nie práve najlepšie, my, ktorí v tej brandži pracujeme, a ktorí tú situáciu poznáme, hovoríme, že iné riešenie nevidíme,“ uviedol šéf trnavského súdu.

Pripomenul, že len nebankové spoločnosti v posledných rokoch doručili na súdy zhruba milión podaní. „Súdy sú zavalené minimálne na päť-šesť rokov, a keď budú v takomto počte pracovať, agendu neznížia, bude rásť a prieťahy sa budú zvyšovať,“ varoval.

Jaček informoval, že Slovensko na základe rozhodnutí Ústavného súdu muselo vlani vyplatiť za prieťahy v súdnom konaní spolu 885.000 eur. To vystačí pri priemernom sudcovskom mesačnom plate 2500 eur na ročný plat ďalších 350 sudcov, prepočítal Jaček.

Riešením situácie by podľa neho mohlo byť, keby každý z ôsmich krajských súdnych obvodov plus Najvyšší súd dostal posilu 10 sudcov, 10 vyšších súdnych úradníkov a ten istý počet súdnych asistentiek. Nemuselo by pritom ísť o trvalé zvýšenie. Po normalizácii situácie by sa prirodzenými odchodmi mohol sudcovský stav opäť zredukovať, vysvetlil.

„Navýšenie by sa malo uskutočniť čo najskôr. Ja viem, že sú aj iné priority v štáte, my však vychádzame z toho, že každý štát by mal mať absolútnu prioritu právneho štátu. Bez justície to skrátka nepôjde, keď sa nesfunkční,“ zdôraznil Jaček.

Ďalší člen združenia Dušan Čimo sa domnieva, že výkonná moc by nemala otáľať s prijatím opatrenia na zvýšenie počtu sudcovských miest. „Jeho účinky sa môžu prejaviť najskôr o rok,“ pripomenul s tým, že proces výberu sudcov do justície predĺžilo zavedenie sudcovských previerok minulý rok. Podľa Čima sa predĺžil o trištvrte roka.