Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za svoju prácu a úsilie získal viacero ocenení. V roku 2005 mu udelili Cenu Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku i za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) - V pondelok 4. apríla zomrel vo veku nedožitých 74 rokov filmový publicista, historik a organizátor Štefan Vraštiak, neúnavný propagátor kinematografie na Slovensku. Niekdajší riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) celý svoj život zasvätil filmu. TASR informovala Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ.
Štefan Vraštiak sa narodil 23. apríla 1942 v obci Žaškov v okrese Dolný Kubín. Vyštudoval filmovú vedu na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou na tému Zrod a vývoj slovenského filmu a kinematografie. V SFÚ pôsobil nepretržite od roku 1969 do polovice roku 2004. Aj v dôchodkovom veku sa v SFÚ venoval vybraným činnostiam a svoj pracovný pomer v ústave definitívne ukončil v polovici roka 2011.
Bol predsedom Slovenského filmového zväzu, predsedom Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave, tajomníkom Klubu filmových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov, členom sekcie Literárneho fondu pre televíziu, video. Bol aj jedným zo spoluzakladateľov festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice, Gay Film Festival Tajov, spolupracoval tiež s MFF Karlove Vary a Festivalom českých a slovenských filmov. Na mnohých domácich a zahraničných festivaloch pôsobil ako porotca. Založil časopis Kinoinformácia/Kinema, vydal 52 zväzkov edície Dokumenty, bol spoluautorom publikácií Malá encyklopédia filmu a Encyklopédia filmu a podpísal sa pod vyše stovku rôznych bulletinov a skladačiek o slovenskom filme. V roku 1992 založil bulletin Klubu filmových novinárov (KFN) Informácie, ktorý nadväzoval na 18-ročnú tradíciu Kinemy, bol aj členom redakčnej rady mesačníka Film.sk. S jeho menom sa spája udeľovanie najstaršej filmovej ceny na Slovensku Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky.
Štefan Vraštiak má zásluhu na objavení originálneho filmu Jánošík (1921) režiséra Jaroslava Siakeľa, ktorý ležal vyše polstoročie v garáži producenta Jána Závodného v Chicagu. Téme Jánošíka vo filme sa venoval dlhé roky, v roku 1991 napísal knihu Jánošík 1921 - historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme. Stál tiež aj pri objave filmov, ktoré nakrútila Matica slovenská v Juhoslávii v rokoch 1938-1942 alebo dokumentov k slovenským filmom Hanka sa vydáva a Strídža spod Hája.
Činorodý filmový publicista stretol počas svojho života obrovské množstvo zaujímavých filmárov, hercov. V rozhovore pre TASR uviedol, že 20 rokov pôsobil v tlačovej komisii MFF Karlove Vary, mal na starosti tlačové konferencie. "Stretol som Ginu Lollobrigidu, Sophiu Loren. Robil som rozhovory s Jiřinou Šejbalovou, Ljubou Hermanovou, Waldemarom Matuškom, Karlom Gottom, Ladislavom Peškom, Jaroslavom Marvanom a mnohými ďalšími, ale najlepší pocit som mal zo Sophie Lorenovej," prezradil Štefan Vraštiak a dodal: "Vtedy to už nebola 20-ročná mladica, ale zapôsobila na mňa totálnou noblesou a skromnosťou. Na nič sa nehrala, netvárila sa ako hviezda, normálne sa bavila s ľuďmi. Je to moja najkrajšia spomienka na stretnutie s veľkými ľuďmi, hviezdami."
Za svoju prácu a úsilie získal viacero ocenení. V roku 2005 mu udelili Cenu Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku i za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou. Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos v oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie a za mapovanie bielych miest v dejinách slovenskej kinematografie získal v apríli 2013.
Štefan Vraštiak sa narodil 23. apríla 1942 v obci Žaškov v okrese Dolný Kubín. Vyštudoval filmovú vedu na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou na tému Zrod a vývoj slovenského filmu a kinematografie. V SFÚ pôsobil nepretržite od roku 1969 do polovice roku 2004. Aj v dôchodkovom veku sa v SFÚ venoval vybraným činnostiam a svoj pracovný pomer v ústave definitívne ukončil v polovici roka 2011.
Bol predsedom Slovenského filmového zväzu, predsedom Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave, tajomníkom Klubu filmových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov, členom sekcie Literárneho fondu pre televíziu, video. Bol aj jedným zo spoluzakladateľov festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice, Gay Film Festival Tajov, spolupracoval tiež s MFF Karlove Vary a Festivalom českých a slovenských filmov. Na mnohých domácich a zahraničných festivaloch pôsobil ako porotca. Založil časopis Kinoinformácia/Kinema, vydal 52 zväzkov edície Dokumenty, bol spoluautorom publikácií Malá encyklopédia filmu a Encyklopédia filmu a podpísal sa pod vyše stovku rôznych bulletinov a skladačiek o slovenskom filme. V roku 1992 založil bulletin Klubu filmových novinárov (KFN) Informácie, ktorý nadväzoval na 18-ročnú tradíciu Kinemy, bol aj členom redakčnej rady mesačníka Film.sk. S jeho menom sa spája udeľovanie najstaršej filmovej ceny na Slovensku Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky.
Štefan Vraštiak má zásluhu na objavení originálneho filmu Jánošík (1921) režiséra Jaroslava Siakeľa, ktorý ležal vyše polstoročie v garáži producenta Jána Závodného v Chicagu. Téme Jánošíka vo filme sa venoval dlhé roky, v roku 1991 napísal knihu Jánošík 1921 - historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme. Stál tiež aj pri objave filmov, ktoré nakrútila Matica slovenská v Juhoslávii v rokoch 1938-1942 alebo dokumentov k slovenským filmom Hanka sa vydáva a Strídža spod Hája.
Činorodý filmový publicista stretol počas svojho života obrovské množstvo zaujímavých filmárov, hercov. V rozhovore pre TASR uviedol, že 20 rokov pôsobil v tlačovej komisii MFF Karlove Vary, mal na starosti tlačové konferencie. "Stretol som Ginu Lollobrigidu, Sophiu Loren. Robil som rozhovory s Jiřinou Šejbalovou, Ljubou Hermanovou, Waldemarom Matuškom, Karlom Gottom, Ladislavom Peškom, Jaroslavom Marvanom a mnohými ďalšími, ale najlepší pocit som mal zo Sophie Lorenovej," prezradil Štefan Vraštiak a dodal: "Vtedy to už nebola 20-ročná mladica, ale zapôsobila na mňa totálnou noblesou a skromnosťou. Na nič sa nehrala, netvárila sa ako hviezda, normálne sa bavila s ľuďmi. Je to moja najkrajšia spomienka na stretnutie s veľkými ľuďmi, hviezdami."
Za svoju prácu a úsilie získal viacero ocenení. V roku 2005 mu udelili Cenu Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku i za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou. Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos v oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie a za mapovanie bielych miest v dejinách slovenskej kinematografie získal v apríli 2013.
