Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V bohatej filmografii Emila Fornaya je celkove vyše 330 titulov, z ktorých 315 režíroval.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. novembra (TASR) – Vo veku 76 rokov zomrel v pondelok po dlhej chorobe slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, publicista, fotograf, vydavateľ, producent a cestovateľ Emil Fornay, ktorému patrí slovenské prvenstvo v navštívení všetkých kontinentov sveta. TASR o tom informovala jeho dcéra Mira Fornay.
Emil Fornay sa narodil 18. decembra 1943 v Spišskej Novej Vsi. Jedna z jeho troch dcér Mira Fornay sa vydala v otcových šľapajach – je úspešnou režisérkou filmov Líštičky (2009) a Môj pes Killer (2013).
V roku 1960 maturoval Emil Fornay na jedenásťročnej škole v Bratislave. Zároveň si podal prihlášku na Filmovú a televíznu fakultu (FAMU) na odbor kamera, na ktorú ho prijali ako najmladšieho študenta v histórii školy.
Už počas štúdií praxoval v Slovenskej televízii (STV) na bratislavskej Kolibe. Ako asistent kamery pracoval na televíznych filmoch Mlčanie mora (režisér Vido Horňák), Polnoc bude o päť minút (Ivan Teren), ale aj na priekopníckom diele slovenskej kinematografie Slnko v sieti (Štefan Uher).
"Moji profesori na kamere aj na réžii Václav Wasserman, Bořivoj Zeman ma mali radi, lebo som bol dobrý športovec. Nemali radi knihomoľov. To, že som sa učil, bola iná vec. Od prvého ročníka som si všetky cvičenia robil sám, nikdy nie s niekým, ani nie s režisérom. To je veľká sranda," zaspomínal si v rozhovore pre TASR Fornay pri príležitosti svojich 70. narodenín.
FAMU absolvoval v roku 1966 krátkym hraným filmom Reminiscencie. Išlo o bezdialógovú experimentálnu snímku o bratislavskom Starom Meste a jeho obyvateľoch. Po skončení vysokej školy začal pracovať na Kolibe.
Počas vojenskej prezenčnej služby pôsobil v rokoch 1967 až 1969 vo Vojenskej redakcii STV a získal sedem cien za kameru. Ako druhý kameraman pracoval na filmoch Živý bič a Rok na dedine, ale nakrútil tiež vlastné autorské filmy, ako napríklad Hospoda, Na polnočnú do Rakúska, Družstvo stratených nádejí, Dve strany mince, Na konci je začiatok. Potom sa opäť vrátil do Slovenského filmu a pracoval najmä na projektoch slovenskej a českej televízie.
V roku 1973 prešiel Emil Fornay do Štúdia krátkeho filmu, kde sa venoval publicistickým a dokumentárnym filmom. Jeho najznámejším cestopisným filmom je Jagavá púť Lhoce Šar (1984). Od roku 1977 do roku 1990 pracoval v Spravodajskom filme, v ktorom vyrobil viac ako 160 filmov vrátane seriálov.
Vo februári 1991 prežil mozgovú mŕtvicu. "Šľak ma trafil, denne som robil 22 hodín, to bola únava materiálu," opísal vážnu zdravotnú príhodu, ktorá spôsobila, že mu natrvalo ochrnuli ľavé končatiny.
V bohatej filmografii Emila Fornaya je celkove vyše 330 titulov, z ktorých 315 režíroval. Bol autorom scenára k približne 150 snímkam a 60 snímal ako kameraman. Tematicky bola jeho tvorba veľmi rôznorodá – popri cestopisoch, umení, kultúre a športe pracoval tiež na medailónoch a satirách.
Jeho filmy boli uvedené na viac ako 20 festivaloch a prehliadkach sveta, na ktorých získal vyše 30 ocenení. Navštívil 97 štátov.
Filmár, fotograf a cestovateľ Emil Fornay je tiež autorom autobiografických kníh Na všetkých kontinentoch (1999), Príbeh filmára (2005) a Jubilejný rok filmára (2008).
Emil Fornay sa narodil 18. decembra 1943 v Spišskej Novej Vsi. Jedna z jeho troch dcér Mira Fornay sa vydala v otcových šľapajach – je úspešnou režisérkou filmov Líštičky (2009) a Môj pes Killer (2013).
V roku 1960 maturoval Emil Fornay na jedenásťročnej škole v Bratislave. Zároveň si podal prihlášku na Filmovú a televíznu fakultu (FAMU) na odbor kamera, na ktorú ho prijali ako najmladšieho študenta v histórii školy.
Už počas štúdií praxoval v Slovenskej televízii (STV) na bratislavskej Kolibe. Ako asistent kamery pracoval na televíznych filmoch Mlčanie mora (režisér Vido Horňák), Polnoc bude o päť minút (Ivan Teren), ale aj na priekopníckom diele slovenskej kinematografie Slnko v sieti (Štefan Uher).
"Moji profesori na kamere aj na réžii Václav Wasserman, Bořivoj Zeman ma mali radi, lebo som bol dobrý športovec. Nemali radi knihomoľov. To, že som sa učil, bola iná vec. Od prvého ročníka som si všetky cvičenia robil sám, nikdy nie s niekým, ani nie s režisérom. To je veľká sranda," zaspomínal si v rozhovore pre TASR Fornay pri príležitosti svojich 70. narodenín.
FAMU absolvoval v roku 1966 krátkym hraným filmom Reminiscencie. Išlo o bezdialógovú experimentálnu snímku o bratislavskom Starom Meste a jeho obyvateľoch. Po skončení vysokej školy začal pracovať na Kolibe.
Počas vojenskej prezenčnej služby pôsobil v rokoch 1967 až 1969 vo Vojenskej redakcii STV a získal sedem cien za kameru. Ako druhý kameraman pracoval na filmoch Živý bič a Rok na dedine, ale nakrútil tiež vlastné autorské filmy, ako napríklad Hospoda, Na polnočnú do Rakúska, Družstvo stratených nádejí, Dve strany mince, Na konci je začiatok. Potom sa opäť vrátil do Slovenského filmu a pracoval najmä na projektoch slovenskej a českej televízie.
V roku 1973 prešiel Emil Fornay do Štúdia krátkeho filmu, kde sa venoval publicistickým a dokumentárnym filmom. Jeho najznámejším cestopisným filmom je Jagavá púť Lhoce Šar (1984). Od roku 1977 do roku 1990 pracoval v Spravodajskom filme, v ktorom vyrobil viac ako 160 filmov vrátane seriálov.
Vo februári 1991 prežil mozgovú mŕtvicu. "Šľak ma trafil, denne som robil 22 hodín, to bola únava materiálu," opísal vážnu zdravotnú príhodu, ktorá spôsobila, že mu natrvalo ochrnuli ľavé končatiny.
V bohatej filmografii Emila Fornaya je celkove vyše 330 titulov, z ktorých 315 režíroval. Bol autorom scenára k približne 150 snímkam a 60 snímal ako kameraman. Tematicky bola jeho tvorba veľmi rôznorodá – popri cestopisoch, umení, kultúre a športe pracoval tiež na medailónoch a satirách.
Jeho filmy boli uvedené na viac ako 20 festivaloch a prehliadkach sveta, na ktorých získal vyše 30 ocenení. Navštívil 97 štátov.
Filmár, fotograf a cestovateľ Emil Fornay je tiež autorom autobiografických kníh Na všetkých kontinentoch (1999), Príbeh filmára (2005) a Jubilejný rok filmára (2008).
