Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968.
Autor TASR
Prešov 4. decembra (TASR) - Vo veku 93 rokov zomrel v stredu krátko po polnoci v Prešove Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Zomrel v 69. roku kňazstva a deň po 52. výročí tajnej biskupskej vysviacky, ktorú prijal v Brne 3. decembra 1967. Kočiš bol druhým najstaršie žijúcim biskupom byzantskej tradície na svete. TASR o tom informoval hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.
Mons. Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach rodičom Jurajovi a Anne ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil v roku 1950 jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný.
Následne dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953 na rôznych stavbách a v lese. Večer 1. januára 1951 bol tajne biskupom Róbertom Pobožným vysvätený v nemocničnej kaplnke v Rožňave za kňaza. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke, keď tajne vyučoval deti náboženstvo. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov.
Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde tajne vypomáhal medzi gréckokatolíckymi veriacimi.
Vo veku 41 rokov 3. decembra 1967 tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V roku 1968 bol tri mesiace osobným sekretárom internovaného blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Popri službe ceremoniára zároveň vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 až 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš.
Po zriadení Gréckokatolíckeho biskupského vikariátu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu.
Pápež sv. Ján Pavol II. ho 24. apríla 2004 vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. Dňa 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie sub conditione (s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 bol emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Prešovskej archieparchie.
V lete v tomto roku vyšla kniha rozhovorov s ním s názvom V nádeji vzkriesenia, v ktorej sú zapísané jeho spomienky.
"Vladyka Kočiš bol posledným biskupom Gréckokatolíckej cirkvi u nás, ktorý si živo pamätal likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, kedy bol gréckokatolíckym seminaristom v Prešove. Po celý svoj život bol verným Pánovým služobníkom," povedal Pavlišinovič.
Mons. Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach rodičom Jurajovi a Anne ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil v roku 1950 jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný.
Následne dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953 na rôznych stavbách a v lese. Večer 1. januára 1951 bol tajne biskupom Róbertom Pobožným vysvätený v nemocničnej kaplnke v Rožňave za kňaza. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke, keď tajne vyučoval deti náboženstvo. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov.
Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde tajne vypomáhal medzi gréckokatolíckymi veriacimi.
Vo veku 41 rokov 3. decembra 1967 tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V roku 1968 bol tri mesiace osobným sekretárom internovaného blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Popri službe ceremoniára zároveň vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 až 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš.
Po zriadení Gréckokatolíckeho biskupského vikariátu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu.
Pápež sv. Ján Pavol II. ho 24. apríla 2004 vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. Dňa 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie sub conditione (s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 bol emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Prešovskej archieparchie.
V lete v tomto roku vyšla kniha rozhovorov s ním s názvom V nádeji vzkriesenia, v ktorej sú zapísané jeho spomienky.
"Vladyka Kočiš bol posledným biskupom Gréckokatolíckej cirkvi u nás, ktorý si živo pamätal likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, kedy bol gréckokatolíckym seminaristom v Prešove. Po celý svoj život bol verným Pánovým služobníkom," povedal Pavlišinovič.