Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Dejinách slovenskej literatúry z roku 1984 je autorom kapitoly o vývoji slovenskej prózy po roku 1945.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) – Vo štvrtok 14. januára zomrel literárny vedec a historik Ivan Sulík. Väčšiu časť svojho pracovného života venoval hodnoteniu diel, najmä autorov povojnového obdobia. Dôraz kládol aj na literatúru 60. – 80. rokov. Narodil sa v Topoľčanoch a pôsobil ako literárny vedec v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na univerzite v Nitre. Jeho úmrtie potvrdil redaktor Martin Jurčo z RTVS, ktorá si na neho zaspomína v utorok 19. januára v deň jeho pohrebu po 13.00 h v Rádiu Regina.
Sulík maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Bánovciach nad Bebravou, v rokoch 1964 – 1968 študoval slovenčinu – ruštinu na pedagogickej fakulte v Nitre. Pôsobil krátko ako učiteľ, potom od roku 1969 po vzniku Kabinetu literárnej komunikácie Pedagogickej fakulty v Nitre pôsobil na tomto pracovisku (momentálne Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, FF UKF v Nitre). Od roku 1979 bol vedeckým pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave. Po deviatich rokoch sa vrátil do Nitry a pokračoval v pôsobení na pôvodnom pracovisku v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Po vzniku Katedry žurnalistiky na FF UKF v Nitre sa stal jej vedúcim a pôsobil tam desať rokov.
Celý čas bol aktívny ako publicista, literárny kritik a historik a publikoval najmä v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Zlatý máj, Literárnom týždenníku, Literárnom mesačníku a ďalších periodikách. Výber z jeho časopiseckej a vedeckej tvorby vyšiel v zborníkoch a knihách Nenáhodné istoty, Kapitoly o súčasnej próze, Súradnice novej prózy, Literárne konfrontácie, Literárnokritické reflexie, Vývinová problematika populárnej prózy a ďalšie.
V Dejinách slovenskej literatúry z roku 1984 je autorom kapitoly o vývoji slovenskej prózy po roku 1945. Sulík pripravil aj viacero výberov povojnovej slovenskej prózy. Bol aj pri vydaní viacerých próz, napríklad pri prvom vydaní diela Ladislava Balleka Pomocník, ktoré aj recenzoval.
Sulík maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Bánovciach nad Bebravou, v rokoch 1964 – 1968 študoval slovenčinu – ruštinu na pedagogickej fakulte v Nitre. Pôsobil krátko ako učiteľ, potom od roku 1969 po vzniku Kabinetu literárnej komunikácie Pedagogickej fakulty v Nitre pôsobil na tomto pracovisku (momentálne Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, FF UKF v Nitre). Od roku 1979 bol vedeckým pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave. Po deviatich rokoch sa vrátil do Nitry a pokračoval v pôsobení na pôvodnom pracovisku v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Po vzniku Katedry žurnalistiky na FF UKF v Nitre sa stal jej vedúcim a pôsobil tam desať rokov.
Celý čas bol aktívny ako publicista, literárny kritik a historik a publikoval najmä v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Zlatý máj, Literárnom týždenníku, Literárnom mesačníku a ďalších periodikách. Výber z jeho časopiseckej a vedeckej tvorby vyšiel v zborníkoch a knihách Nenáhodné istoty, Kapitoly o súčasnej próze, Súradnice novej prózy, Literárne konfrontácie, Literárnokritické reflexie, Vývinová problematika populárnej prózy a ďalšie.
V Dejinách slovenskej literatúry z roku 1984 je autorom kapitoly o vývoji slovenskej prózy po roku 1945. Sulík pripravil aj viacero výberov povojnovej slovenskej prózy. Bol aj pri vydaní viacerých próz, napríklad pri prvom vydaní diela Ladislava Balleka Pomocník, ktoré aj recenzoval.
