Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pohreb Jakeša sa konal v utorok v motolskom krematóriu bez účasti verejnosti.
Autor TASR
,aktualizované Praha 14. júla (TASR) - Vo veku 97 rokov zomrel bývalý komunistický politik Miloš Jakeš. Informovala o tom v utorok televízia CNN Prima News, ktorej to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Úmrtie niekdajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ jeho blízki tajili, pohreb sa už konal v krematóriu v pražskej štvrti Motol.
Pohreb Jakeša sa konal v utorok v motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Účastníci tohto obradu sa pre médiá vyjadriť odmietli.
Podľa portálu českého ekonomického denníka E15 zomrel Jakeš už 10. júla.
Od vlaňajšieho novembra polícia Jakeša aj spolu s niekdajším predsedom vlády ČSSR Lubomírom Štrougalom stíhala pre strieľanie na hraniciach bývalého Československa.
Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa (1987-89).
Jakeš býval dlhé roky vo vile v oblasti Hanspaulka v pražskej štvrti Dejvice. Posledné roky však trávil najmä v byte v Dejviciach. V rokoch 2019 a 2018 prekonal ťažké zápaly pľúc.
Spolu so Štrougalom bol jednou z posledných žijúcich politických špičiek z obdobia normalizácie. Aj vo vysokom veku sa Jakeš pravidelne zúčastňoval na oslavách Sviatku práce, ktoré usporadúvala Komunistická strana Čiech a Moravy na pražskom Výstavisku. Naposledy tak urobil vlani, uvádza portál E15.cz.
Krátko pred smrťou mal Jakeš problémy s chôdzou, zrakom i sluchom. Koncom minulého roka strávil niekoľko týždňov v liečebni dlhodobo chorých, píše E15.cz.
Miloš Jakeš bol jedným z najvyšších predstaviteľov Komunistickej strany Československa a jej posledným generálnym tajomníkom v záverečnom období komunistickej totality pred 17. novembrom 1989.
Miloš Jakeš, pôvodným menom Milouš Jakeš, sa narodil 12. augusta 1922 v Českých Chalupách, okres Český Krumlov v rodine drobného poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom Jednotného národného výboru v Gottwaldove (Zlín), od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže (ČSZM).
V rokoch 1955 – 1958 študoval v Moskve, potom pracoval v aparáte komunistickej strany. V rokoch 1966 – 1968 bol námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V čase normalizácie riadil činnosť previerkových komisií ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ.
V roku 1977 sa stal členom Ústredného výboru KSČ a o štyri roky neskôr aj členom Predsedníctva ÚV KSČ. Od roku 1971 do roku 1989 bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) a členom jeho predsedníctva.
Od roku 1987 zastával funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ po tom, ako z tejto funkcie odstúpil Gustáv Husák, ktorý zotrval iba na poste československého prezidenta.
Keď v roku 1985 nastúpil nový sovietsky líder Michail Gorbačov na čelo komunistickej strany vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR), začal s politikou otvorenosti (glasnosti) a prestavby (perestrojky). Československé vedenie na čele s Jakešom však s týmito novými trendmi súhlasilo iba formálne, v skutočnosti zmeny v krajine prebiehali veľmi pomaly.
Ešte 17. júla 1989, po tom, ako vznikla opozičná občianska iniciatíva Několik vět, reagoval Jakeš pamätným polhodinovým prejavom na straníckom zasadnutí v Červenom Hrádku v Plzni. Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec komunistického režimu. Jeho súčasťou boli aj útoky na signatárov petície Několik vět a aj pamätná veta, v ktorej straníckych funkcionárov označil za "kôl v plote".
Po tvrdom zásahu bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Prahe 17. novembra 1989 a po sérii občianskych demonštrácií v celej krajine bol Jakeš nútený odstúpiť z funkcií. Stalo sa tak 24. novembra 1989, keď ho vo funkcii generálneho tajomníka KSČ vystriedal Karel Urbánek. Spolu s Jakešom vtedy odstúpilo celé predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Napokon 29. novembra 1989 KSČ stratila KSČ definitívne svoj mocenský monopol.
Jakeš bol vylúčený z KSČ a odišiel aj z Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. Bývalý generálny tajomník ÚV KSČ a neskôr dôchodca žijúci v Prahe popieral aj po Novembri 89 zodpovednosť za zásah polície voči študentom a demonštrantom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989.
Trestne stíhaný bol za udalosti súvisiace s okupáciou Československa v auguste 1968. Miloš Jakeš a Jozef Lenárt boli obvinení z vlastizrady, keď ustanovili tzv. robotnícko-roľnícku vládu a chceli legalizovať inváziu vojsk Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968. Pražský súd ich však v roku 2003 oslobodil. V roku 2014 sa Jakeš zúčastnil na pohrebe ďalšieho komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v Bratislave.
Pohreb Jakeša sa konal v utorok v motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Účastníci tohto obradu sa pre médiá vyjadriť odmietli.
Podľa portálu českého ekonomického denníka E15 zomrel Jakeš už 10. júla.
Od vlaňajšieho novembra polícia Jakeša aj spolu s niekdajším predsedom vlády ČSSR Lubomírom Štrougalom stíhala pre strieľanie na hraniciach bývalého Československa.
Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa (1987-89).
Jakeš býval dlhé roky vo vile v oblasti Hanspaulka v pražskej štvrti Dejvice. Posledné roky však trávil najmä v byte v Dejviciach. V rokoch 2019 a 2018 prekonal ťažké zápaly pľúc.
Spolu so Štrougalom bol jednou z posledných žijúcich politických špičiek z obdobia normalizácie. Aj vo vysokom veku sa Jakeš pravidelne zúčastňoval na oslavách Sviatku práce, ktoré usporadúvala Komunistická strana Čiech a Moravy na pražskom Výstavisku. Naposledy tak urobil vlani, uvádza portál E15.cz.
Krátko pred smrťou mal Jakeš problémy s chôdzou, zrakom i sluchom. Koncom minulého roka strávil niekoľko týždňov v liečebni dlhodobo chorých, píše E15.cz.
Miloš Jakeš bol jedným z najvyšších predstaviteľov Komunistickej strany Československa a jej posledným generálnym tajomníkom v záverečnom období komunistickej totality pred 17. novembrom 1989.
Profil zosnulého bývalého generálneho tajomníka KSČ Miloša Jakeša
Miloš Jakeš, pôvodným menom Milouš Jakeš, sa narodil 12. augusta 1922 v Českých Chalupách, okres Český Krumlov v rodine drobného poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom Jednotného národného výboru v Gottwaldove (Zlín), od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže (ČSZM).
V rokoch 1955 – 1958 študoval v Moskve, potom pracoval v aparáte komunistickej strany. V rokoch 1966 – 1968 bol námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V čase normalizácie riadil činnosť previerkových komisií ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ.
V roku 1977 sa stal členom Ústredného výboru KSČ a o štyri roky neskôr aj členom Predsedníctva ÚV KSČ. Od roku 1971 do roku 1989 bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) a členom jeho predsedníctva.
Od roku 1987 zastával funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ po tom, ako z tejto funkcie odstúpil Gustáv Husák, ktorý zotrval iba na poste československého prezidenta.
Keď v roku 1985 nastúpil nový sovietsky líder Michail Gorbačov na čelo komunistickej strany vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR), začal s politikou otvorenosti (glasnosti) a prestavby (perestrojky). Československé vedenie na čele s Jakešom však s týmito novými trendmi súhlasilo iba formálne, v skutočnosti zmeny v krajine prebiehali veľmi pomaly.
Ešte 17. júla 1989, po tom, ako vznikla opozičná občianska iniciatíva Několik vět, reagoval Jakeš pamätným polhodinovým prejavom na straníckom zasadnutí v Červenom Hrádku v Plzni. Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec komunistického režimu. Jeho súčasťou boli aj útoky na signatárov petície Několik vět a aj pamätná veta, v ktorej straníckych funkcionárov označil za "kôl v plote".
Po tvrdom zásahu bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Prahe 17. novembra 1989 a po sérii občianskych demonštrácií v celej krajine bol Jakeš nútený odstúpiť z funkcií. Stalo sa tak 24. novembra 1989, keď ho vo funkcii generálneho tajomníka KSČ vystriedal Karel Urbánek. Spolu s Jakešom vtedy odstúpilo celé predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Napokon 29. novembra 1989 KSČ stratila KSČ definitívne svoj mocenský monopol.
Jakeš bol vylúčený z KSČ a odišiel aj z Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. Bývalý generálny tajomník ÚV KSČ a neskôr dôchodca žijúci v Prahe popieral aj po Novembri 89 zodpovednosť za zásah polície voči študentom a demonštrantom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989.
Trestne stíhaný bol za udalosti súvisiace s okupáciou Československa v auguste 1968. Miloš Jakeš a Jozef Lenárt boli obvinení z vlastizrady, keď ustanovili tzv. robotnícko-roľnícku vládu a chceli legalizovať inváziu vojsk Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968. Pražský súd ich však v roku 2003 oslobodil. V roku 2014 sa Jakeš zúčastnil na pohrebe ďalšieho komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v Bratislave.
