Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Slovensko

Zomrel pôvodom poľský skladateľ, teoretik a publicista R. Berger

Ilustračná snímka. Foto: TASR Zdenko Dzurjanin

Jeho mladosť bola poznamenaná nacistickým útlakom, perzekúciou jeho otca a prácou v stolárskej dielni.

Bratislava 22. decembra (TASR) - Vo veku 90 rokov zomrel v utorok v Bratislave pôvodom poľský hudobný skladateľ, teoretik a publicista Roman Berger, ktorý na Slovensko emigroval v roku 1952. TASR o úmrtí informovala rodina zosnulého.

Roman Berger sa narodil 9. augusta 1930 v poľskom meste Cieszyn. Jeho mladosť bola poznamenaná nacistickým útlakom, perzekúciou jeho otca a prácou v stolárskej dielni. Hudbe sa začal plne venovať až počas gymnaziálnych štúdií (1945–49), keď súkromne študoval hudobnú teóriu, hru na klavíri a organe u Jana Gawlasa. V roku 1949 zmaturoval na Poľskom gymnáziu v Českom Těšíne a začal študovať hru na klavír na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach.

V roku 1952 bol aj s rodinou donútený presťahovať sa na Slovensko do Bratislavy, kde v rokoch 1952–1956 doštudoval klavír na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Počas štúdia sa venoval aj komponovaniu, čoho svedectvom bolo niekoľko prevažne klavírnych skladieb - jednou z nich bola Sonáta 1960.

Ďalšie štúdium kompozície v rokoch 1961–1965 absolvoval u hudobného skladateľa profesora Dezidera Kardoša. Bergerova absolventská orchestrálna skladba Transformácie sa stala vyjadrením snáh vtedajšej avantgardy.

Neskôr sa Berger venoval výučbe klavírnej hry na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Ako hudobný skladateľ pôsobil v Štúdiu spravodajských a dokumentárnych filmov, kde v období rokov 1959–1969 pracoval na vyše desiatke krátkych filmov. Počas rokov 1965–1966 pracoval vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. V rokoch 1967–1969 pôsobil ako tajomník skladateľskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov.

Bol tiež externým pedagógom na Katedre teórie Hudobnej fakulty VŠMU (1969-1971), obdobie nastupujúcej normalizácie však zbavilo skladateľa možnosti zamestnania vo svojej oblasti. V rokoch 1972–1977 mal zakázanú umeleckú činnosť a len zriedkavo tvoril hudbu pre krátke dokumentárne filmy.

V závere 70. rokov spolupracoval s Umenovedným ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), neskôr (1980–1989) tam zastával pozíciu odborného pracovníka. V rokoch 1982–1984 pracoval aj ako externý pedagóg elektroakustickej kompozície na Katedre skladby a dirigovania na VŠMU v Bratislave. Spolu s matematikom Belom Riečanom organizoval od roku 1984 pravidelné semináre Hudba a matematika.

Po páde komunistického režimu prispel Roman Berger spolu s českými skladateľmi Marekom Kopelentom a Aloisom Piňosom k oživeniu činnosti československej sekcie Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). Od 90. rokov zastával množstvo organizačných i čestných funkcií. Bol napríklad členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže M. Wienawského a členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže Witolda Lutosławského vo Varšave (1990, 1992, 1995, 1998).

Od roku 1991 sa ako člen prípravného výboru podieľal na organizácii festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Na začiatku 90. rokov bol členom Skupiny pre reformu umeleckého školstva pri Ministerstve kultúry SR. V roku 1998 sa stal členom Krakovskej sekcie Zväzu poľských skladateľov a od roku 1999 i Zväzu poľských skladateľov. Rozsiahle boli Bergerove aktivity v oblasti česko-slovenskej, ako i poľsko-slovenskej vzájomnosti. Publikoval množstvo článkov, štúdií, esejí či úvah v poľskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku v prestížnych umenovedných zborníkoch a periodikách.

V roku 1988 mu Viedenská univerzita udelila cenu Gottfrieda von Herdera, v roku 2010 mu Hudobný fond prepožičal cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo a v roku 2012 získal Cenu Zväzu poľských skladateľov za vynikajúcu skladateľskú tvorbu a inšpirujúce práce z oblasti filozofie a hudobnej teórie (Matematika a hudba, 1997; Dráma hudby, 2001; Zasada twórczości, 2005; Cesta s hudbou, 2012).