Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústredný zväz židovských náboženských obcí zvýraznil jeho osobnosť v kontexte obhajcu demokracie, tolerancie i menšinových práv.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. novembra (TASR) - Vo štvrtok (14. 11.) pred polnocou zomrel v Bratislave vo veku 83 rokov profesor MUDr. Pavel Traubner. O jeho úmrtí informuje na sociálnej sieti Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), ktorého bol Traubner čestným predsedom.
ÚZŽNO pripomína, že profesor Traubner bol neurológom svetového formátu. "Počas svojej profesijnej dráhy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej neurológie, vychoval množstvo mladých odborníkov a naďalej aktívne prispieval k rozvoju medicíny," priblížil zväz. Zároveň zvýraznili jeho osobnosť v kontexte obhajcu demokracie, tolerancie i menšinových práv. "Bol neúnavným bojovníkom za zachovanie histórie a kultúry židovskej komunity na Slovensku," pripomenul ÚZŽNO.
Zdôraznil i samotný ľudský rozmer a "nezameniteľný charakter" profesora Traubnera. "Bol človekom s veľkým srdcom, ochotným pomôcť každému, kto to potreboval," upozornil.
Vyjadril i presvedčenie, že dielo a hodnoty profesora Traubnera budú žiť ďalej. "Naša spomienka nemusí byť spojená len s pocitmi smútku nad jeho odchodom, ale aj prejavom obdivu k aktívnemu životu a ocenením prínosu pre medicínu, pre židovskú komunitu a pre celé Slovensko," zdôraznil ÚZŽNO.
Pavel Traubner sa narodil 2. mája 1941 v Ilave. Jeho detstvo poznamenala atmosféra vojny, ale tiež antisemitizmu. Po druhý raz sa ocitol v ohrození života na konci roku 2019, keď ho pre problémy s cukrovkou postihla sepsa a lekári mu museli amputovať dolnú končatinu. Ako však povedal TASR pri príležitosti 80. narodenín, tragická skúsenosť z detstva mu umožnila zdolávať aj ostatné životné prekážky.
Rodinu Traubnerovcov prišiel večer 3. septembra 1944 jeden zo spoluobčanov varovať, že ich chcú hneď na druhý deň ráno naložiť do transportu do koncentračného tábora. Preto ešte v noci na 4. septembra utiekli do hôr, do neďalekého Zliechova. V úkrytoch v okolí Zliechova a Valaskej Belej prežili deväť mesiacov až do konca druhej svetovej vojny. Rok po oslobodení vedel iba šepkať - v strachu pred odhalením v úkryte si odvykol hovoriť nahlas.
Jeho otec, ktorý bol pre syna veľkým vzorom, sa vrátil k stomatologickej praxi. Preto sa Pavel Traubner tiež rozhodol pre povolanie, či ako sám hovoril, poslanie lekára. Od roku 1958 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. V šiestom ročníku štúdia začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave patologickej anatómie.
Po návrate z vojenskej služby do Bratislavy nastúpil 1. septembra 1966 opäť na patológiu, no zakrátko dal prednosť celoživotnej láske - neurológii. Prihlásil sa na konkurz na Neurologickú kliniku LF UK v Bratislave a dostal miesto sekundárneho lekára, neskôr odborného asistenta. Titul docenta získal v roku 1985, o šesť rokov neskôr ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
V rokoch 1991 až 2008 zastával post prednostu 1. Neurologickej kliniky LF UK. Počas dvoch funkčných období, v rokoch 2000 až 2007, bol tiež dekanom LF UK.
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre neurológiu, bol členom Vedeckej rady LF UK aj samotnej Univerzity Komenského. Takisto bol členom vedeckých rád ďalších univerzít. Stal sa členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti, čestným členom Českej neurologickej spoločnosti, členom výboru Stredo- a východoeurópskej spoločnosti pre cievne mozgové ochorenia a tiež členom prezídia Európskej neurosonologickej spoločnosti. Prednášal na domácich i zahraničných fórach. Jeho vedeckým zameraním sa stala ultrazvuková diagnostika cievnych mozgových ochorení.
Pavel Traubner sa aktívne zúčastňoval na množstve politických, kultúrnych a spoločenských aktivít. "Niekedy sa vraví, že sa o holokauste hovorí priveľa, ale nie je to pravda - vedomie ľudí je ovplyvniteľné a treba pripomínať tragédie, ktoré sa stali," povedal profesor Traubner TASR pri príležitosti svojho 80-ročného životného jubilea.
Za prínos k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv na Slovensku získal Pavel Traubner za rok 2019 Cenu ministra spravodlivosti a v roku 2000 prevzal Krištáľové krídlo v oblasti medicína a veda.
ÚZŽNO pripomína, že profesor Traubner bol neurológom svetového formátu. "Počas svojej profesijnej dráhy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej neurológie, vychoval množstvo mladých odborníkov a naďalej aktívne prispieval k rozvoju medicíny," priblížil zväz. Zároveň zvýraznili jeho osobnosť v kontexte obhajcu demokracie, tolerancie i menšinových práv. "Bol neúnavným bojovníkom za zachovanie histórie a kultúry židovskej komunity na Slovensku," pripomenul ÚZŽNO.
Zdôraznil i samotný ľudský rozmer a "nezameniteľný charakter" profesora Traubnera. "Bol človekom s veľkým srdcom, ochotným pomôcť každému, kto to potreboval," upozornil.
Vyjadril i presvedčenie, že dielo a hodnoty profesora Traubnera budú žiť ďalej. "Naša spomienka nemusí byť spojená len s pocitmi smútku nad jeho odchodom, ale aj prejavom obdivu k aktívnemu životu a ocenením prínosu pre medicínu, pre židovskú komunitu a pre celé Slovensko," zdôraznil ÚZŽNO.
TASR prináša profil profesora Pavla Traubnera, jedného z najznámejších slovenských lekárov
Pavel Traubner sa narodil 2. mája 1941 v Ilave. Jeho detstvo poznamenala atmosféra vojny, ale tiež antisemitizmu. Po druhý raz sa ocitol v ohrození života na konci roku 2019, keď ho pre problémy s cukrovkou postihla sepsa a lekári mu museli amputovať dolnú končatinu. Ako však povedal TASR pri príležitosti 80. narodenín, tragická skúsenosť z detstva mu umožnila zdolávať aj ostatné životné prekážky.
Rodinu Traubnerovcov prišiel večer 3. septembra 1944 jeden zo spoluobčanov varovať, že ich chcú hneď na druhý deň ráno naložiť do transportu do koncentračného tábora. Preto ešte v noci na 4. septembra utiekli do hôr, do neďalekého Zliechova. V úkrytoch v okolí Zliechova a Valaskej Belej prežili deväť mesiacov až do konca druhej svetovej vojny. Rok po oslobodení vedel iba šepkať - v strachu pred odhalením v úkryte si odvykol hovoriť nahlas.
Jeho otec, ktorý bol pre syna veľkým vzorom, sa vrátil k stomatologickej praxi. Preto sa Pavel Traubner tiež rozhodol pre povolanie, či ako sám hovoril, poslanie lekára. Od roku 1958 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. V šiestom ročníku štúdia začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave patologickej anatómie.
Po návrate z vojenskej služby do Bratislavy nastúpil 1. septembra 1966 opäť na patológiu, no zakrátko dal prednosť celoživotnej láske - neurológii. Prihlásil sa na konkurz na Neurologickú kliniku LF UK v Bratislave a dostal miesto sekundárneho lekára, neskôr odborného asistenta. Titul docenta získal v roku 1985, o šesť rokov neskôr ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
V rokoch 1991 až 2008 zastával post prednostu 1. Neurologickej kliniky LF UK. Počas dvoch funkčných období, v rokoch 2000 až 2007, bol tiež dekanom LF UK.
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre neurológiu, bol členom Vedeckej rady LF UK aj samotnej Univerzity Komenského. Takisto bol členom vedeckých rád ďalších univerzít. Stal sa členom výboru Slovenskej neurologickej spoločnosti, čestným členom Českej neurologickej spoločnosti, členom výboru Stredo- a východoeurópskej spoločnosti pre cievne mozgové ochorenia a tiež členom prezídia Európskej neurosonologickej spoločnosti. Prednášal na domácich i zahraničných fórach. Jeho vedeckým zameraním sa stala ultrazvuková diagnostika cievnych mozgových ochorení.
Pavel Traubner sa aktívne zúčastňoval na množstve politických, kultúrnych a spoločenských aktivít. "Niekedy sa vraví, že sa o holokauste hovorí priveľa, ale nie je to pravda - vedomie ľudí je ovplyvniteľné a treba pripomínať tragédie, ktoré sa stali," povedal profesor Traubner TASR pri príležitosti svojho 80-ročného životného jubilea.
Za prínos k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv na Slovensku získal Pavel Traubner za rok 2019 Cenu ministra spravodlivosti a v roku 2000 prevzal Krištáľové krídlo v oblasti medicína a veda.
