TASR to potvrdil intendant Rádia Slovensko Roman Bomboš.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. marca (TASR) - V pondelok (20. 3.) zomrel publicista a diplomat Viliam Roth. TASR to potvrdil intendant Rádia Slovensko Roman Bomboš.
"Stál pri zrode zahraničnej služby samostatnej Slovenskej republiky. V dôchodkovom veku svoje skúsenosti z diplomatickej práce uplatnil v Kancelárii prezidenta republiky na pozícii zahraničnopolitického poradcu dvoch našich prezidentov. Tomuto obdobiu predchádzalo takmer 30-ročné profesionálne pôsobenie v zahranično-politickom spravodajstve Československého a potom aj Slovenského rozhlasu," uviedla na sociálnej sieti mestská časť Dúbravka, kde žil.
TASR prináša profil Viliama Rotha.
Viliam Roth sa narodil 2. októbra 1941 v Poprade. Po ukončení gymnázia v rodnom meste v roku 1958 nemohol z kádrových dôvodov študovať žurnalistiku. Nadstavbové maturitné štúdium na Poľnohospodárskej technickej škole v Bijacovciach absolvoval v roku 1960, neskôr diaľkovo študoval politickú ekonómiu na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1969. O dva roky neskôr zavŕšil dvojročné postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na VŠE diplomovou prácou o činnosti OIRT (Organisation Internationale de Radiodiffusion et de Télévision).
Už počas štúdií ho v roku 1962 prijali do Československého rozhlasu Košice na vysunuté pôsobisko v Poprade, kde založil a do roku 1967 viedol okresné vysielanie rozhlasu po drôte. Do vysielania košického rozhlasového štúdia prispieval predovšetkým aktualitami z Vysokých Tatier, neskôr vznikla samostatná relácia Tatry a svet.
V povedomí rozhlasových poslucháčov sa Viliam Roth zapísal najmä ako zahraničnopolitický komentátor. Členom Redakcie medzinárodného života (RMŽ) Československého rozhlasu v Bratislave sa stal v roku 1969. Absolvoval množstvo zahraničných pracovných ciest. Ako vyslaný spravodajca približoval a komentoval viacero významných medzinárodných udalostí. Stal sa prvým slovenským zahraničnopolitickým redaktorom, ktorý sa prihovoril poslucháčom v živom vysielaní federálneho rozhlasového Magazínu Hviezdy a od roku 1985 moderoval zahraničnopolitický magazín Rádiomaják.
Po Nežnej revolúcii bol jeden týždeň, od 3. do 10. decembra 1989, ako nestraník ministrom bez kresla v československej vláde Ladislava Adamca.
Povereným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku sa stal 22. decembra 1989. Dňa 4. januára 1990 do rozhlasu pozval a osobne sa ospravedlnil početnej skupine normalizáciou perzekvovaných rozhlasových pracovníkov, ktorým ponúkol návrat na pôvodné pracoviská alebo externú spoluprácu s rozhlasom.
Počas pôsobenia Viliama Rotha vo funkcii riaditeľa bol v záujme obnovenia plurality politického života sprístupnený rozhlasový mikrofón predstaviteľom formujúcich sa politických strán a hnutí, rovnako aj reprezentantom cirkevnej hierarchie. Dočasné poverenie na poste šéfa slovenského rozhlasu sa mu skončilo 12. januára 1990 nástupom nového riaditeľa Československého rozhlasu na Slovensku Vladimíra Štefka.
Z rozhlasu viedla cesta Viliama Rotha do diplomatických služieb. Najskôr pôsobil na veľvyslanectve v Budapešti (1991 - 1996), a potom vo Varšave (1997 - 2001). Po skončení diplomatickej misie bol do roku 2008 zástupcom riaditeľa Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta republiky SR.
Novinár, politik a diplomat Viliam Roth napísal knihu Aktuálne problémy európskej bezpečnosti (1984). Ako editor sa podieľal na vydaní kníh Suverénne európske Slovensko (2016) o tragicky ukončenom živote a diele talentovaného mladého diplomata Svätoslava Bombíka a Svedectvá a príbehy (2018) o začiatkoch slovenskej diplomacie a zahraničnej služby v samostatnom štáte po roku 1993.
Počas žurnalistického pôsobenia získal Viliam Roth viackrát vysoké ocenenia v tvorivých súťažiach rozhlasových pracovníkov, ako aj v súťažiach Syndikátu novinárov.
"Stál pri zrode zahraničnej služby samostatnej Slovenskej republiky. V dôchodkovom veku svoje skúsenosti z diplomatickej práce uplatnil v Kancelárii prezidenta republiky na pozícii zahraničnopolitického poradcu dvoch našich prezidentov. Tomuto obdobiu predchádzalo takmer 30-ročné profesionálne pôsobenie v zahranično-politickom spravodajstve Československého a potom aj Slovenského rozhlasu," uviedla na sociálnej sieti mestská časť Dúbravka, kde žil.
TASR prináša profil Viliama Rotha.
Viliam Roth sa narodil 2. októbra 1941 v Poprade. Po ukončení gymnázia v rodnom meste v roku 1958 nemohol z kádrových dôvodov študovať žurnalistiku. Nadstavbové maturitné štúdium na Poľnohospodárskej technickej škole v Bijacovciach absolvoval v roku 1960, neskôr diaľkovo študoval politickú ekonómiu na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1969. O dva roky neskôr zavŕšil dvojročné postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na VŠE diplomovou prácou o činnosti OIRT (Organisation Internationale de Radiodiffusion et de Télévision).
Už počas štúdií ho v roku 1962 prijali do Československého rozhlasu Košice na vysunuté pôsobisko v Poprade, kde založil a do roku 1967 viedol okresné vysielanie rozhlasu po drôte. Do vysielania košického rozhlasového štúdia prispieval predovšetkým aktualitami z Vysokých Tatier, neskôr vznikla samostatná relácia Tatry a svet.
V povedomí rozhlasových poslucháčov sa Viliam Roth zapísal najmä ako zahraničnopolitický komentátor. Členom Redakcie medzinárodného života (RMŽ) Československého rozhlasu v Bratislave sa stal v roku 1969. Absolvoval množstvo zahraničných pracovných ciest. Ako vyslaný spravodajca približoval a komentoval viacero významných medzinárodných udalostí. Stal sa prvým slovenským zahraničnopolitickým redaktorom, ktorý sa prihovoril poslucháčom v živom vysielaní federálneho rozhlasového Magazínu Hviezdy a od roku 1985 moderoval zahraničnopolitický magazín Rádiomaják.
Po Nežnej revolúcii bol jeden týždeň, od 3. do 10. decembra 1989, ako nestraník ministrom bez kresla v československej vláde Ladislava Adamca.
Povereným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku sa stal 22. decembra 1989. Dňa 4. januára 1990 do rozhlasu pozval a osobne sa ospravedlnil početnej skupine normalizáciou perzekvovaných rozhlasových pracovníkov, ktorým ponúkol návrat na pôvodné pracoviská alebo externú spoluprácu s rozhlasom.
Počas pôsobenia Viliama Rotha vo funkcii riaditeľa bol v záujme obnovenia plurality politického života sprístupnený rozhlasový mikrofón predstaviteľom formujúcich sa politických strán a hnutí, rovnako aj reprezentantom cirkevnej hierarchie. Dočasné poverenie na poste šéfa slovenského rozhlasu sa mu skončilo 12. januára 1990 nástupom nového riaditeľa Československého rozhlasu na Slovensku Vladimíra Štefka.
Z rozhlasu viedla cesta Viliama Rotha do diplomatických služieb. Najskôr pôsobil na veľvyslanectve v Budapešti (1991 - 1996), a potom vo Varšave (1997 - 2001). Po skončení diplomatickej misie bol do roku 2008 zástupcom riaditeľa Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta republiky SR.
Novinár, politik a diplomat Viliam Roth napísal knihu Aktuálne problémy európskej bezpečnosti (1984). Ako editor sa podieľal na vydaní kníh Suverénne európske Slovensko (2016) o tragicky ukončenom živote a diele talentovaného mladého diplomata Svätoslava Bombíka a Svedectvá a príbehy (2018) o začiatkoch slovenskej diplomacie a zahraničnej služby v samostatnom štáte po roku 1993.
Počas žurnalistického pôsobenia získal Viliam Roth viackrát vysoké ocenenia v tvorivých súťažiach rozhlasových pracovníkov, ako aj v súťažiach Syndikátu novinárov.