Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálneho ministra životného prostredia Milana Chrenka by nemal jeho obmedzený časový mandát odradiť či limitovať pri nastavovaní koncepčných riešení.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) - Slovensko stagnuje v oblasti nakladania s odpadmi. Chýbajú technológie na spracovanie nebezpečného odpadu a na niektoré druhy recyklovateľného odpadu. Mimoriadne kritická je aj situácia pri nakladaní s nerecyklovateľným odpadom. Ukázala to Biela kniha odpadového hospodárstva SR. Informoval o tom Zväz odpadového priemyslu (ZOP).
"S výnimkou Bratislavy a Košíc neexistujú na Slovensku žiadne technológie spracovania nerecyklovateľného odpadu, ktoré by reálne dokázali odkloniť odpady zo skládok. Pri súčasnom tempe skládkovania budú povolené kapacity skládok postačovať maximálne do roku 2026," poukázal ZOP. Zároveň pripomenul, že SR v zmysle európskej legislatívy prijala záväzný cieľ do roku 2035 skládkovať desať percent komunálneho odpadu. V súčasnosti je to však vyše 41 percent.
"Množstvo skládkovaných komunálnych odpadov sa za posledných 20 rokov nijako významne nezmenilo, každý rok sme na skládkach zlikvidovali viac ako milión ton komunálneho odpadu," uviedol ZOP. Za zarážajúce preto považuje, že bývalé vedenie tento dlhodobý negatívny trend úplne ignorovalo a presadzovalo mechanicko-biologickú úpravu, ktorá je podľa neho dávno prežitá.
Situáciu v odvetví spracovania odpadu podľa ZOP mimoriadne zhoršil bývalý šéf envirorezortu Ján Budaj (Demokrati). Namiesto riešenia reálnych problémov spracovateľských kapacít tlačil sektor do marketingovo atraktívnych vecí, tvrdia. "Pre nekompetentnosť a neodbornosť politických nominantov v kresle ministra životného prostredia nám v oblasti spracovania odpadov chýba elementárna technická infraštruktúra," poznamenal zväz.
Aktuálneho ministra životného prostredia Milana Chrenka by nemal jeho obmedzený časový mandát odradiť či limitovať pri nastavovaní koncepčných riešení. Tie by potom mohli byť východiskom pre ďalších ministrov. "Má totiž jedinečnú šancu začať nastavovať normálne fungovanie systému spracovania odpadu bez politického tlaku. Ak sa do toho pustí, plne ho podporíme a odborné kapacity všetkých členov Zväzu odpadového priemyslu sú mu plne k dispozícii," povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Ako prvý krok zväz očakáva vypracovanie dlhodobého Strategického akčného plánu odpadového hospodárstva. ZOP je zároveň pripravený byť súčasťou pracovnej skupiny, ktorá takýto strategický plán pripraví pod gesciou envirorezortu a ministerstva hospodárstva, povedal Chovanec.
Akčný plán by mal podľa Chovanca zahŕňať aj riešenia siedmich najväčších problémov súčasného odpadového hospodárstva, a to úpravu odpadov pred skládkovaním, celoplošný zber kuchynského biologického odpadu, rozšírenú zodpovednosť výrobcov za obaly a neobalové výrobky (triedený zber), nebezpečné odpady, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), environmentálne záťaže a transparentné a odborné zmeny legislatívy.
"S výnimkou Bratislavy a Košíc neexistujú na Slovensku žiadne technológie spracovania nerecyklovateľného odpadu, ktoré by reálne dokázali odkloniť odpady zo skládok. Pri súčasnom tempe skládkovania budú povolené kapacity skládok postačovať maximálne do roku 2026," poukázal ZOP. Zároveň pripomenul, že SR v zmysle európskej legislatívy prijala záväzný cieľ do roku 2035 skládkovať desať percent komunálneho odpadu. V súčasnosti je to však vyše 41 percent.
"Množstvo skládkovaných komunálnych odpadov sa za posledných 20 rokov nijako významne nezmenilo, každý rok sme na skládkach zlikvidovali viac ako milión ton komunálneho odpadu," uviedol ZOP. Za zarážajúce preto považuje, že bývalé vedenie tento dlhodobý negatívny trend úplne ignorovalo a presadzovalo mechanicko-biologickú úpravu, ktorá je podľa neho dávno prežitá.
Situáciu v odvetví spracovania odpadu podľa ZOP mimoriadne zhoršil bývalý šéf envirorezortu Ján Budaj (Demokrati). Namiesto riešenia reálnych problémov spracovateľských kapacít tlačil sektor do marketingovo atraktívnych vecí, tvrdia. "Pre nekompetentnosť a neodbornosť politických nominantov v kresle ministra životného prostredia nám v oblasti spracovania odpadov chýba elementárna technická infraštruktúra," poznamenal zväz.
Aktuálneho ministra životného prostredia Milana Chrenka by nemal jeho obmedzený časový mandát odradiť či limitovať pri nastavovaní koncepčných riešení. Tie by potom mohli byť východiskom pre ďalších ministrov. "Má totiž jedinečnú šancu začať nastavovať normálne fungovanie systému spracovania odpadu bez politického tlaku. Ak sa do toho pustí, plne ho podporíme a odborné kapacity všetkých členov Zväzu odpadového priemyslu sú mu plne k dispozícii," povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Ako prvý krok zväz očakáva vypracovanie dlhodobého Strategického akčného plánu odpadového hospodárstva. ZOP je zároveň pripravený byť súčasťou pracovnej skupiny, ktorá takýto strategický plán pripraví pod gesciou envirorezortu a ministerstva hospodárstva, povedal Chovanec.
Akčný plán by mal podľa Chovanca zahŕňať aj riešenia siedmich najväčších problémov súčasného odpadového hospodárstva, a to úpravu odpadov pred skládkovaním, celoplošný zber kuchynského biologického odpadu, rozšírenú zodpovednosť výrobcov za obaly a neobalové výrobky (triedený zber), nebezpečné odpady, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), environmentálne záťaže a transparentné a odborné zmeny legislatívy.
