O zápis do zoznamov UNESCO sa uchádzajú aj Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskou republikou).
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO bolo doteraz zaradených päť slovenských lokalít. Sú to Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (1993), Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia (1993), Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993), Historické jadro mesta Bardejov (2000), Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008). Lokalita Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia sa v 2009 rozšírila o mesto Levoča.
Rozvoj slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice bol už v stredoveku spojený s bohatými rudnými žilami a ich využívaním. Mesto malo veľkú rozlohu už v 13. storočí. Zachovala sa jeho urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickými goticko-renesančnými meštianskymi domami, objektmi prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe a osídlením, spojeným s banskou činnosťou, radnicou, sakrálnymi stavbami (kostol sv. Kataríny) a fortifikačným systémom. Jedinečné technické pamiatky, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd, ako sú napríklad štôlne, veže, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov, patria medzi svetové unikáty.
Predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu.
Je to ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13.-14. storočí. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, kedy ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a predstavujú rozvinutú meštiansku kultúru, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované i židovské suburbium, jediný zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia, vybudovaný plánovito podľa talmudistických predpisov.
Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia. Sú to rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Spišský hrad predstavuje jedinečný urbanisticko-krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala. Patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipólom je sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula z románskeho obdobia. Súčasťou lokality je i mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami a obec Žehra s ranogotickým kostolom sv. Ducha s vzácnymi stredovekými freskami. Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí v rámci opevnenia. Väčšina lokality je zachovaná a obsahuje kostol sv. Jakuba zo 14. storočia s desiatimi oltármi z 15. a 16. storočia a pozoruhodnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 metra, ktorý postavil okolo roku 1510 Majster Pavol, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.
Jednou sú Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (2000).
Druhou Karpatské bukové pralesy (2007).
Dňa 25. novembra 2005 bola slovenská fujara a jej hudba zapísaná medzi Majstrovské diela ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel. Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napríklad hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.
Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva 5. decembra v azerbajdžanskom Baku schválil Terchovskú muziku na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Na zasadnutí Slovensko reprezentovalo sedem muzikantov z Terchovej, ktorí pred viac ako 800 delegátmi zo 100 krajín sveta prezentovali krásu a jedinečnosť terchovskej muziky.
Slovensko nominovalo na zápis do tohto prestížneho zoznamu pre ďalšie obdobie Radvanský jarmok.
Slovensko má aj lokality, ktoré sú pripravené na zápis do zoznamov UNESCO. Ide o Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sófera, Tokajská vinohradnícka oblasť (súbor vinohradníckych pivníc) a koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice. Zmiešanou pamiatkou je Dunajská prírodná a kultúrna krajina. V tomto prípade sa Slovensko uchádza o jej zápis spoločne s Českou republikou, Rakúskou republikou a Maďarskom.
O zápis do zoznamov UNESCO sa uchádzajú aj Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskou republikou), Krasové doliny Slovenska, Mykoflóra Bukovských vrchov, Gejzír v Herľanoch a Lúky a pasienky Slovenska.
Nominované na zápis sú lokality Komárno – protiturecká pevnosť (spoločný návrh s Maďarskom) a Veľkomoravské pamiatky. V tomto prípade Slovensko nominuje kaplnku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a slovenskú opevnenú osadu v Mikulčiciach.
zdroj: http://old.culture.gov.sk/zahranicna-spolupraca-/unesco
Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia:
Rozvoj slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice bol už v stredoveku spojený s bohatými rudnými žilami a ich využívaním. Mesto malo veľkú rozlohu už v 13. storočí. Zachovala sa jeho urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickými goticko-renesančnými meštianskymi domami, objektmi prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe a osídlením, spojeným s banskou činnosťou, radnicou, sakrálnymi stavbami (kostol sv. Kataríny) a fortifikačným systémom. Jedinečné technické pamiatky, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd, ako sú napríklad štôlne, veže, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov, patria medzi svetové unikáty.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec:
Predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu.
Historické jadro mesta Bardejov:
Je to ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13.-14. storočí. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, kedy ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a predstavujú rozvinutú meštiansku kultúru, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované i židovské suburbium, jediný zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia, vybudovaný plánovito podľa talmudistických predpisov.
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka:
Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia. Sú to rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia:
Spišský hrad predstavuje jedinečný urbanisticko-krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala. Patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipólom je sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula z románskeho obdobia. Súčasťou lokality je i mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami a obec Žehra s ranogotickým kostolom sv. Ducha s vzácnymi stredovekými freskami. Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí v rámci opevnenia. Väčšina lokality je zachovaná a obsahuje kostol sv. Jakuba zo 14. storočia s desiatimi oltármi z 15. a 16. storočia a pozoruhodnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 metra, ktorý postavil okolo roku 1510 Majster Pavol, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.
Do UNESCO boli zaradené aj dve prírodné lokality:
Jednou sú Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (2000).
Druhou Karpatské bukové pralesy (2007).
Ako nehmotné dedičstvo ľudstva sa dostala na zoznam UNESCO aj slovenská fujara a jej hudba (2005):
Dňa 25. novembra 2005 bola slovenská fujara a jej hudba zapísaná medzi Majstrovské diela ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel. Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napríklad hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.
Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva 5. decembra v azerbajdžanskom Baku schválil Terchovskú muziku na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Na zasadnutí Slovensko reprezentovalo sedem muzikantov z Terchovej, ktorí pred viac ako 800 delegátmi zo 100 krajín sveta prezentovali krásu a jedinečnosť terchovskej muziky.
Slovensko nominovalo na zápis do tohto prestížneho zoznamu pre ďalšie obdobie Radvanský jarmok.
Slovensko má aj lokality, ktoré sú pripravené na zápis do zoznamov UNESCO. Ide o Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sófera, Tokajská vinohradnícka oblasť (súbor vinohradníckych pivníc) a koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice. Zmiešanou pamiatkou je Dunajská prírodná a kultúrna krajina. V tomto prípade sa Slovensko uchádza o jej zápis spoločne s Českou republikou, Rakúskou republikou a Maďarskom.
O zápis do zoznamov UNESCO sa uchádzajú aj Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskou republikou), Krasové doliny Slovenska, Mykoflóra Bukovských vrchov, Gejzír v Herľanoch a Lúky a pasienky Slovenska.
Nominované na zápis sú lokality Komárno – protiturecká pevnosť (spoločný návrh s Maďarskom) a Veľkomoravské pamiatky. V tomto prípade Slovensko nominuje kaplnku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a slovenskú opevnenú osadu v Mikulčiciach.
zdroj: http://old.culture.gov.sk/zahranicna-spolupraca-/unesco