Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Za tie bolo možné trestať iba konkrétne osoby, ale nie národnostnú skupinu ako celok," tvrdí historik.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Benešove dekréty majú už iba historický charakter. Ak by sa teda zrušili, nič by sa nestalo. Zhodujú sa v tom slovenský historik Dušan Kováč a český historik Jan Rychlík. Kým podľa Kováča nemá zrušenie praktický význam, Rychlík sa zaň prihovára.
"Zrušením by sa nestalo nič, bolo by to nezmyselné. Celý rad ďalších zákonov, ustanovení a vládnych nariadení spôsobil, že tieto dekréty sú dnes iba historickým dokumentom," uviedol pre TASR Kováč.
Rychlík rozlišuje medzi zrušením od samého počiatku (ex tunc) a zrušením od teraz (ex nunc). Kým to prvé nie je podľa neho možné z technických dôvodov, druhé možné je. "Zrušenie od počiatku nie je možné, lebo by to vyvolalo úplný chaos v majetkových pomeroch. Zrušenie od teraz je možné, lebo takéto opatrenie nemení stávajúce majetkové pomery. Išlo by o morálne gesto a ja osobne sa za takéto riešenie prihováram," vysvetlil český historik.
Nikto sa podľa neho nemusí báť žiadnych majetkových nárokov bývalých nemeckých a maďarských vlastníkov. "Na uplatnenie takýchto nárokov by štát musel vydať osobitný právny predpis. To však nepovažujem za reálne," doplnil Rychlík.
Kováč pripomína, že Benešove dekréty sa týkali rôznych otázok. "Obyčajne sa pod Benešovými dekrétmi myslia iba tie, ktoré sa týkali národnostných menšín – Nemcov a Maďarov. Ale tie boli iba zlomkom z celej agendy," upozornil slovenský historik. Pripomenul aj to, že maďarská menšina nebola z Československej republiky odsunutá ako Nemci.
V súvislosti s otváraním Benešových dekrétov niektorými politikmi uviedol, že obyčajne nevedeli, o čo ide. "Dekrétmi boli Nemci, Maďari, kolaboranti a zradcovia zbavení štátneho občianstva. Počítalo sa s tým, že budú odsunutí. Maďari odsunutí neboli, k tomu nedali spojenci súhlas. Následne dostali štátne občianstvo. Dnes sú dekréty historickým faktom a rušiť ich nemá nijaký praktický význam. V právnom systéme SR, v ústave a zákonoch je princíp kolektívnej viny odmietnutý," zdôraznil Kováč.
Práve pre vyhnanie nemeckého obyvateľstva z Československa vnímajú podľa Rychlíka problém dekrétov citlivejšie Česi. "Myslím si, že aj tí Česi, ktorí tento nútený exodus verejne obhajujú, si zrejme v kútiku duše uvedomujú, že išlo o nehumánny čin. Maďari na Slovensku zostali, napriek všetkým peripetiám a problémom spolužitie Slovákov a Maďarov funguje, takže tento faktor tu nepôsobí," povedal pre TASR Rychlík.
Český historik sa netají tým, že dekréty o konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov národa považuje za nehumánne. "Plošná konfiškácia majetku a v prípade Nemcov aj následné vysídlenie celej nemeckej národnostnej skupiny, ktorá tu žila stovky rokov, neboli a nie sú v súlade ani so zásadami právneho štátu, ani s vtedy platným ústavným poriadkom," vyhlásil Rychlík.
Ospravedlnením masových konfiškácií a vysídlenia etnických Nemcov nemôžu byť podľa neho ani zločiny, ktoré spáchali Nemci a Maďari. "Za tie bolo možné trestať iba konkrétne osoby, ale nie národnostnú skupinu ako celok," uzavrel český historik.
"Zrušením by sa nestalo nič, bolo by to nezmyselné. Celý rad ďalších zákonov, ustanovení a vládnych nariadení spôsobil, že tieto dekréty sú dnes iba historickým dokumentom," uviedol pre TASR Kováč.
Rychlík rozlišuje medzi zrušením od samého počiatku (ex tunc) a zrušením od teraz (ex nunc). Kým to prvé nie je podľa neho možné z technických dôvodov, druhé možné je. "Zrušenie od počiatku nie je možné, lebo by to vyvolalo úplný chaos v majetkových pomeroch. Zrušenie od teraz je možné, lebo takéto opatrenie nemení stávajúce majetkové pomery. Išlo by o morálne gesto a ja osobne sa za takéto riešenie prihováram," vysvetlil český historik.
Nikto sa podľa neho nemusí báť žiadnych majetkových nárokov bývalých nemeckých a maďarských vlastníkov. "Na uplatnenie takýchto nárokov by štát musel vydať osobitný právny predpis. To však nepovažujem za reálne," doplnil Rychlík.
Kováč pripomína, že Benešove dekréty sa týkali rôznych otázok. "Obyčajne sa pod Benešovými dekrétmi myslia iba tie, ktoré sa týkali národnostných menšín – Nemcov a Maďarov. Ale tie boli iba zlomkom z celej agendy," upozornil slovenský historik. Pripomenul aj to, že maďarská menšina nebola z Československej republiky odsunutá ako Nemci.
V súvislosti s otváraním Benešových dekrétov niektorými politikmi uviedol, že obyčajne nevedeli, o čo ide. "Dekrétmi boli Nemci, Maďari, kolaboranti a zradcovia zbavení štátneho občianstva. Počítalo sa s tým, že budú odsunutí. Maďari odsunutí neboli, k tomu nedali spojenci súhlas. Následne dostali štátne občianstvo. Dnes sú dekréty historickým faktom a rušiť ich nemá nijaký praktický význam. V právnom systéme SR, v ústave a zákonoch je princíp kolektívnej viny odmietnutý," zdôraznil Kováč.
Práve pre vyhnanie nemeckého obyvateľstva z Československa vnímajú podľa Rychlíka problém dekrétov citlivejšie Česi. "Myslím si, že aj tí Česi, ktorí tento nútený exodus verejne obhajujú, si zrejme v kútiku duše uvedomujú, že išlo o nehumánny čin. Maďari na Slovensku zostali, napriek všetkým peripetiám a problémom spolužitie Slovákov a Maďarov funguje, takže tento faktor tu nepôsobí," povedal pre TASR Rychlík.
Český historik sa netají tým, že dekréty o konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov národa považuje za nehumánne. "Plošná konfiškácia majetku a v prípade Nemcov aj následné vysídlenie celej nemeckej národnostnej skupiny, ktorá tu žila stovky rokov, neboli a nie sú v súlade ani so zásadami právneho štátu, ani s vtedy platným ústavným poriadkom," vyhlásil Rychlík.
Ospravedlnením masových konfiškácií a vysídlenia etnických Nemcov nemôžu byť podľa neho ani zločiny, ktoré spáchali Nemci a Maďari. "Za tie bolo možné trestať iba konkrétne osoby, ale nie národnostnú skupinu ako celok," uzavrel český historik.
