Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasná právna úprava vytvára podľa Karahutu prekážky v riadnej starostlivosti o pozemky a stavby nachádzajúce sa najmä v zastavanom území obce.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) - Zákaz pohybu mimo vyznačeného turistického chodníka v chránených územiach by sa mohol zrušiť. Upraviť sa tiež majú podmienky pre vlastníkov pozemkov a stavieb pri užívaní a obhospodarovaní ich vlastníctva. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne poslanca Národnej rady (NR) SR Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý plénum posunulo do druhého čítania.
Odstránenie zákazu pohybovania sa mimo vyznačeného turistického chodníka žiadala podľa Karahutu široká verejnosť. "Takéto ustanovenie viedlo k tomu, že určité osoby na základe súhlasu ochrany prírody sprostredkovali turistom pohyb mimo vyznačeného chodníka za poplatok," tvrdí poslanec v dôvodovej správe návrhu.
Súčasná právna úprava vytvára podľa Karahutu prekážky v riadnej starostlivosti o pozemky a stavby nachádzajúce sa najmä v zastavanom území obce, a to často z dôvodu znemožnenia prístupu na pozemok a k stavbe vlastníka z dôvodu ochrany susedných pozemkov a potrebného súhlasu orgánu ochrany prírody. "V prípade, ak sa vlastník o svoju nehnuteľnosť nestará aj napriek svojej snahe a nechá ju chátrať, je tak vystavený následnej sankcii za nedostatočnú starostlivosť," skonštatoval. Tvrdí tiež, že právo vlastníka disponovať s nehnuteľnosťou je obmedzené z dôvodu predkupného práva štátu k pozemkom nachádzajúcich sa v treťom, štvrtom alebo piatom stupni ochrany. Vlastník pozemku tak nemôže previesť pozemok za svojho života na svoje deti alebo rodinných príslušníkov, ale musia počkať až do jeho smrti a dedičského konania. Karahutov návrh preto vytvára priestor na uprednostnenie blízkej osoby vlastníka pozemkov pred štátom, pričom predkupné právo ostáva zachované, ak by išlo o predaj pozemkov inej ako blízkej osobe.
"Každý vlastník by mal byť riadne a osobne informovaný o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky svoje právne možnosti zúčastniť sa na procese vyhlasovania chráneného územia a jeho zóny," skonštatoval poslanec v dôvodovej správe k návrhu. Komunikácia s dotknutým vlastníkom by sa mala podľa neho realizovať adresne a individuálne, a nie iba prostredníctvom fikcie doručenia verejnou vyhláškou. "Preto sa navrhuje, aby sa možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou zúžila iba na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi," uviedol.
Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. decembra.
Odstránenie zákazu pohybovania sa mimo vyznačeného turistického chodníka žiadala podľa Karahutu široká verejnosť. "Takéto ustanovenie viedlo k tomu, že určité osoby na základe súhlasu ochrany prírody sprostredkovali turistom pohyb mimo vyznačeného chodníka za poplatok," tvrdí poslanec v dôvodovej správe návrhu.
Súčasná právna úprava vytvára podľa Karahutu prekážky v riadnej starostlivosti o pozemky a stavby nachádzajúce sa najmä v zastavanom území obce, a to často z dôvodu znemožnenia prístupu na pozemok a k stavbe vlastníka z dôvodu ochrany susedných pozemkov a potrebného súhlasu orgánu ochrany prírody. "V prípade, ak sa vlastník o svoju nehnuteľnosť nestará aj napriek svojej snahe a nechá ju chátrať, je tak vystavený následnej sankcii za nedostatočnú starostlivosť," skonštatoval. Tvrdí tiež, že právo vlastníka disponovať s nehnuteľnosťou je obmedzené z dôvodu predkupného práva štátu k pozemkom nachádzajúcich sa v treťom, štvrtom alebo piatom stupni ochrany. Vlastník pozemku tak nemôže previesť pozemok za svojho života na svoje deti alebo rodinných príslušníkov, ale musia počkať až do jeho smrti a dedičského konania. Karahutov návrh preto vytvára priestor na uprednostnenie blízkej osoby vlastníka pozemkov pred štátom, pričom predkupné právo ostáva zachované, ak by išlo o predaj pozemkov inej ako blízkej osobe.
"Každý vlastník by mal byť riadne a osobne informovaný o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky svoje právne možnosti zúčastniť sa na procese vyhlasovania chráneného územia a jeho zóny," skonštatoval poslanec v dôvodovej správe k návrhu. Komunikácia s dotknutým vlastníkom by sa mala podľa neho realizovať adresne a individuálne, a nie iba prostredníctvom fikcie doručenia verejnou vyhláškou. "Preto sa navrhuje, aby sa možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou zúžila iba na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi," uviedol.
Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. decembra.
